Hádanka #22569:
Prichádzam často potichu, ale urobím poriadny hluk.
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa ozvem na oknách a strechách. Niekedy prídem jemne, inokedy silno, no nie som vietor.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #22561:
Keď sa obloha zatiahne, prichádzam prvý
Nechodím po ceste, a predsa ma cítiš na tvári. Som tichý začiatok väčšej zmeny a bez môjho šumenia by bol les aj strecha zvláštne mlčanlivá. Niekedy prídem len na chvíľu, inokedy na celý deň.
Hádanka #22553:
Veľký tichý strážca krajiny
Stojím vysoko a z diaľky ma vidíš ako temný chrbát zeme. Na mojom vrchu býva chladnejšie a niekedy sa do mňa opierajú oblaky.
Hádanka #22544:
Cesta, čo sa nikdy nevráti
Začínam ako tenká niť a rastiem z prameňov, kým sa stratím v diaľke. Nikdy nestojím na mieste, no viem meniť krajinu aj bez slov.
Hádanka #22538:
Vidno ho, až keď sa krajina rozhýbe
Niekedy je jemný ako dych, inokedy sa opiera do stromov tak, že im mení smer. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v tráve.
Hádanka #22523:
Nekričím, ale mením obzor.
Zo zeme vyrastám tak vysoko, že ma vidno zďaleka, no nie som strom. Cez deň vrhám dlhý tieň a na vrchole býva často vietor aj ticho.
Hádanka #22515:
Neviditeľný maliar oblakov
Prichádzam potichu, bez krokov a bez dverí. Keď sa ukážem, zem sa zmení na lesklé bodky a listy začnú šepkať.
Hádanka #22506:
Pohybujem sa aj bez nôh
Môžem byť úzka ako niť aj široká ako celé údolie. Niesom stále na jednom mieste, ale vediem vodu cez krajinu až ďalej.
Hádanka #22500:
Nad krajinou stojím ako tichý strážca
Z diaľky som iba línia na obzore, no zblízka mám svahy, skaly aj chodníky. Keď na mňa vystúpiš, svet pod tebou sa zmenší a vietor býva ostrejší.
Hádanka #22493:
Keď sa cesta končí, ja sa len začínam
Z diaľky vyzerám nehybne, no v sebe držím studené korytá, kamene aj sneh. Kto ku mne vystúpi, často má pocit, že je nad svetom a zároveň len krôčik od oblakov.