Hádanka #6941:
Z diaľky som hranica, zblízka celý svet stúpa.
Zastavím pohľad, no nie pohyb vetra. Môžem mať sneh na vrchole aj lesy po bokoch a kto sa na mňa šplhá, zistí, že výhľad si treba zaslúžiť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky som hranica, zblízka celý svet stúpa.
Zastavím pohľad, no nie pohyb vetra. Môžem mať sneh na vrchole aj lesy po bokoch a kto sa na mňa šplhá, zistí, že výhľad si treba zaslúžiť.
Cesta, ktorá nikdy nespí
Nevznikám na jednom mieste a predsa ma vieš sledovať od prameňa až po ústie. Môžem deliť krajinu, prinášať život aj povodne a môj smer určuje skôr terén než vôľa. Čo som?
Tichý svedok ročných období
Na jar sa oblečiem do zelenej, na jeseň sa prezlečiem do zlatej a v zime stojím nahý, no stále živý. Mnohí ma poznajú podľa tieňa, v ktorom sa dá schovať pred slnkom.
Žije dlho, ale nehýbe sa z miesta
V lete dávam tieň, v zime zostanem nahý a trpezlivý. Z jedného miesta vidím vietor aj búrku, no bez hlasu strážim krajinu celé roky.
Mäkký tieň, tvrdé srdce
Držím sa zeme koreňmi a nad ňou rozkladám tichú korunu. V mojich letokruhoch sa dá čítať čas a bez listov viem stáť aj celú zimu.
Tichý domov vtákov
V lete dáva tieň, na jar púšťa nové listy a v zime stojí ticho, len bez zdobenia. Keď je starý, v rane sa mu ukáže príbeh rokov.
Stojím roky, no stále rástiem.
Mám pevný stred a každý rok si pridám novú stopu do svojho tela. Nehovorím, no v listoch šepkám podľa vetra a tieňom mením deň.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo teba
Nemám vlastné telo, no viem rozkmásať stromy aj hladinu rieky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy prinesiem poriadny rozruch.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví.
Začínam v horách ako tenký prúd a postupne sa mi pridávajú ďalšie vody. Nechodím po asfalte, no viem krájať krajinu a nakoniec sa stratím v inom veľkom celku.
Nerastiem len do výšky, ale aj do ticha.
Z diaľky vyzerám nehybne, no vietor ma vie rozprávať menami. Na úbočí delím oblohu od údolia a keď sa na mňa šplhá človek, zrazu cíti každý krok. Kto som?