Hádanka #21031:
Keď prídem, všetko sa hýbe aj bez krokov.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Vím šepkať, skloniť trávu a nahnať vlnám malé vrásky, no sám sa nikdy neukážem ako predmet. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď prídem, všetko sa hýbe aj bez krokov.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Vím šepkať, skloniť trávu a nahnať vlnám malé vrásky, no sám sa nikdy neukážem ako predmet. Čo som?
Pohybujem krajinou, ale nemám nohy
Nie som cesta, a predsa si pamätám smer. Keď prší alebo sa topí sneh, zosilniem a vezmem so sebou listy, kamene aj tajomstvá z hôr až k väčšiemu celku.
Mám cestu, ale nie som asfalt.
Zrodím sa vysoko, no stále sa ponáhľam nižšie. Cestou zbieram ďalšie pramene, až kým sa nepremožem do veľkej šírky.
Stojím na jednom mieste, no mením krajinu.
Mám korene, kmeň a korunu, ale nie som budova ani kráľ. V lete hádžem tieň a na jeseň zhadzujem časť seba na zem.
Cesta, ktorú nikdy neprejdeš dvakrát rovnako
Neraz ma vidíš medzi brehmi, no nie som most. Uhýbam kameňom, nosím loďky a stále bežím ďalej, aj keď stojím na mape ako tenká čiara.
Nezmenším sa ani keď ma obídeš
Z diaľky ma vidíš ako veľký výbežok krajiny. Na mojom svahu rastú stromy, na vrchole býva chladnejšie a výhľad býva ďaleko široko. Čo som?
Prichádzam potichu a mením rytmus krajiny.
Najprv ma cítiš skôr, než ma vidíš. Keď dorazím, listy sa lesknú, prach sa mení na blato a na okne sa objavia drobné bodky.
Kde sa zrak zastaví, tam sa začínam
Z diaľky pôsobím nehybne, no po mne sa mení počasie aj výhľad. Na mojom svahu môže rásť les, ale vrchol často schováva vietor alebo sneh.
Kreslím dlhú cestu cez krajinu bez kolies.
Rodím sa vysoko v horách, no cestou zbieram malé pramene a silniem. Nejazdím po ceste, predsa spájam miesta, až kým sa neotvorím do širšieho priestoru.
Neviditeľný, no všetko mení
Nič nedržím v ruke, a predsa vieš, keď prídem. Raz šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím lode aj mraky jedným smerom.