Hádanka #22222:
Tichý strážca, čo rastie do výšky
Mám kmene, konáre aj listy, no nechodím nikam. V lete dávam tieň, na jeseň mením farby a v zime čakám bez slova.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca, čo rastie do výšky
Mám kmene, konáre aj listy, no nechodím nikam. V lete dávam tieň, na jeseň mením farby a v zime čakám bez slova.
Rastiem potichu, no mením krajinu okolo seba
Z malého semienka viem vyrásť do tieňa, v ktorom sa skrývajú vtáky aj deti. Nepohybujem sa z miesta, a predsa ma vietor naučí rozprávať.
Tichý stĺp života v lese.
Nerozprávam sa, no moje listy šumia aj bez slov. V horúčave dávam tieň, v jeseni farby a v zime ostávam ako kostra proti oblohe.
Drží krajinu pokope aj bez hluku.
V lete dám tieň a v jeseni pod nohami šuštím. Mám kmene, konáre aj korunu, no nie som budova ani človek.
Stojím vysoko, no nehybem sa
Z diaľky vyzerám ako tichý múr, no v skutočnosti ma tvoria vrstvy skál a cesta na mňa býva strmá. Na vrchole často čaká chlad a široký výhľad.
Nevidno ma, ale cítiť ma v listoch
Niekedy len jemne pohladím tvár, inokedy zavriem dvere od auta silnejšie, než by si chcel. Nemám ruky ani nohy, no viem rozhýbať stromy aj šarkany.
Vyrastám potichu a nosím roky v tele
Mám pevné nohy ukryté v zemi a na tele mi zostávajú ročné kruhy. V lete dávam tieň, no nepohnem sa ani o krok.
Keď sa mení obloha, prichádzam aj ja
Najprv ma cítiš skôr na tvári než uvidíš. Potom sa strechy lesknú, chodníky stíchajú a zem vonia inak.
Keď sa rozbehne, aj stromy sa začnú rozprávať
Nevidno ma, ale v korunách stromov sa hneď prezradím. Niekedy len pískam okolo uší, inokedy otáčam smer dymu a vlním hladinu.
Tichý rast medzi koreňmi a oblohou
Mám kmene, čo držia spomienky na roky, a listy, ktoré šumia aj bez slov. Keď ma pohladí vietor, celý les to počuje.