Hádanka #20711:
Ticho stojím a mením krajinu
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no zblízka ma tvoria chodníky, skaly a výhľady. Často ma zahaľuje hmla a kto ku mne vystúpi, vidí svet menší a tichší než dole.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho stojím a mením krajinu
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no zblízka ma tvoria chodníky, skaly a výhľady. Často ma zahaľuje hmla a kto ku mne vystúpi, vidí svet menší a tichší než dole.
Stojím vysoko a mením počasie
Mám korunu z kameňa a vrchol často skrýva hmla. Keď na mňa človek vystúpi, svet pod ním sa zmenší na mapu.
Cesta cez krajinu bez značiek
Začínam v horách a končím v inom veľkom telese vody. Vraj nikdy nestojím na mieste, len stále tečiem jedným smerom.
Mlčanlivý obor nad krajinou
Z diaľky vyzerá ako pokojná masa zeme, no pri výstupe skúša dych aj nohy. Na vrchole často stojí prvá a mizne posledná do mrakov.
Tichý sused lesa, čo rastie dlhšie než my
Pevne stojí na jednom mieste, no každý rok sa vyššie dotýka vetra. V lete dá tieň a na jeseň odkladá svoj plášť do trávy.
Tichý obr, čo rastie roky
Vyrastám zo zeme, ale dotýkam sa neba. V lete dávam tieň a na jeseň viem zhodiť svoj kabát bez jediného slova.
Kamenný vrchol nad oblakmi
Zo základne pôsobím pokojne, no môj chrbát vie byť strmý a neúprosný. Čím vyššie ideš, tým redší je vzduch a výhľad býva širší než dole v údolí.
Ticho stojím, no z diaľky ma cítiť
Zo spodku vyzerám ako kúsok zeme, no vrch mi často mizne v oblakoch. Cez mňa sa dá stúpať dlho a hore býva vzduch redší aj chladnejší.
Stúpaš, stúpaš a krajina sa mení
Keď ma začneš zdolávať, vzduch redne a cesta sa mení na úzku výzvu. Z diaľky pôsobím pokojne, no zblízka viem preveriť nohy aj dych.
Ticho rastie, no drží krajinu pokope.
Na jar ma zdobia listy, v lete tieň a na jeseň farebné šaty. Stojím na jednom mieste, a predsa zo mňa môže byť celý les.