Hádanka #22643:
Ticho, výška a vietor na jednom mieste
Zdoláva sa po vrstevniciach, nie po schodoch. Z diaľky som len tmavý obrys, no zblízka ma mení chlad, sneh aj kamene, ktoré sa nikdy neprestali sypať.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho, výška a vietor na jednom mieste
Zdoláva sa po vrstevniciach, nie po schodoch. Z diaľky som len tmavý obrys, no zblízka ma mení chlad, sneh aj kamene, ktoré sa nikdy neprestali sypať.
Stúpam do výšky a mením sa s počasím
Zdolávať ma znamená viac dýchať a menej rozprávať. Z môjho vrcholu býva širší pohľad než z údolia, no na cestu ku mne treba pevnú obuv aj trpezlivosť.
Stúpa vysoko, ale nie je to nebo
Čím vyššie som, tým chladnejší bývam a niekedy ma zakryjú oblaky. Ľudia na mňa lezú pre výhľad aj pre výzvu.
Vyzerá pevne, no mení sa podľa toho, kam sa na ňu pozeráš.
Z diaľky pôsobím ako stena, no moja tvár býva iná ráno, na obed aj pri západe. Na mojom chrbte môže ležať sneh, v údolí tieň a podo mnou sa často rodia rieky.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a mierim nízko, no pritom sa neustále krútim a hľadám si vlastnú cestu. Niekedy som tenká ako niť, inokedy široká, a bez mňa by krajina vyzerala inak.
Tečie, ale nemá nohy ani hlas
Raz ma môžeš preskočiť po kameni, inokedy som široká a pomalá. Rodím sa v horách, no končím až tam, kde sa krajina otvára do šírky.
Tam, kde sa mení vzduch
Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne vie páliť stehná aj dych. Pri mojom vrchole býva chladnejšie a oblaky si ma občas posadia na hlavu.
Neviditeľný maliar krajiny
Niekedy len šepkám v korunách, inokedy sa opriem do stromov tak, že sa celý les ohne. Nevidíš ma, ale podľa môjho dotyku vieš, kadiaľ idem.
Tichý tvorca tieňa aj kyslíka
Stojím na jednom mieste, no každý rok sa mením a rastieme mi noví susedia v korunách. V lete dávam tieň, na jeseň zasa šumím farbami.
Živý stĺp, čo sa mení s časom
Držím pôdu aj tieň, no sám sa nepohnem z miesta. Každý rok si pridám novú vrstvu a v korunách mi býva viac vetra než ticha.