Hádanka #21123:
Keď sa mení počasie, vidíš ma skôr než počuješ
Nevidno ma chytiť do dlane, no viem ohnúť strom aj rozvlniť hladinu. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy sa valím ponad polia a nechávam za sebou hluk.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa mení počasie, vidíš ma skôr než počuješ
Nevidno ma chytiť do dlane, no viem ohnúť strom aj rozvlniť hladinu. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy sa valím ponad polia a nechávam za sebou hluk.
Tichý svedok ročných období
Kým som mladý, som štíhly a ľahko sa hojdám vo vetre. S pribúdajúcimi rokmi hrubnem, no korene ma držia pevne na mieste.
Na obzore vyrastá najvyššie
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením sa v každom ročnom období. Na mojom úbočí rastú stromy a po mojom svahu sa ľuďom chodí ťažšie.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Listy sa pri mne chvejú a vlasy sa mi samy rozletia do všetkých strán. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem rozvíriť celý les.
Niekedy hladí, inokedy vie zmetieť všetko
Nemám ruky, no presúvam listy, oblaky aj vôňu z lesa. Keď zosilniem, počuješ ma v korunách stromov, hoci ma nikdy nechytíš do dlane.
Neviditeľný tlak, čo hýbe svetom
Niekedy hladí tvár, inokedy zatvára dvere a láme dáždniky. Nepatrí do lesa ani na lúku, no cítiš ho, len čo sa rozhýbe vzduch.
Obrys, ktorý láka na výstup
Z diaľky vyzerám ako tichý obor, no zblízka mám cesty, kamene a výhľad, čo stojí za námahu. Čím vyššie ideš, tým chladnejšie býva.
Keď sa nebo zmení na bubon
Najprv prídu ťažké mraky a potom vzduch zmäkne. Zhora padá voda po kvapkách, mení chodníky na zrkadlá a bez nej by bolo sucho ešte dlhšie.
Nezastavím vietor, ale zmením výhľad
Z diaľky vyzerám ako pokojná línia, no človek pri mne rýchlo zistí, že cesta sa vie zmeniť na boj s dychom aj s nohami. Nad hranicou lesa už mnohé stromy končia a mne začína chladný priestor.
Stojím na jednom mieste, no mením krajinu.
Pijem dážď cez korene a nad zemou nosím tieň. Keď sa rozrastiem, vtáky si ku mne prichádzajú oddýchnuť, hoci ja sa nikdy nepohnem.