Hádanka #21208:
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví.
Začínam pri prameni a cestou zbieram ďalšie prítoky. Raz som úzka, raz široká, no vždy sa ženiem dolu krajom k väčšej vode.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #21201:
Mám korunu, no nepatrí mi žiadna krajina
Pijem zeme viac, než sa zdá, a pritom stojím na jednom mieste celé roky. Keď príde vietor, rozprávam listami alebo ihlicami, no bez slov.
Hádanka #21194:
Nevidno ma, no mením smer vecí.
Prebehne ponad pole a tráva sa na chvíľu ohne ako jeden koberec. V lese mi stačí poryv a konáre začnú šepkať, hoci nikto nestojí nablízku. Nie som dážď ani hmla, ale cítia ma aj oči zatvorené.
Hádanka #21187:
Cítiš ma skôr než ma vidíš
Hýbem konármi, roznášam vôňu lesa a viem premeniť pokojné popoludnie na poriadny rozruch. Nemám tvár ani nohy, no všade zanechám stopu.
Hádanka #21181:
Nikdy nestojí na mieste
Rodí sa vo výške, no končí ďaleko dole. Raz je úzka a tichá, inokedy široká a hlučná, pričom stále nesie ďalej všetko, čo do nej vstúpi.
Hádanka #21171:
Padám z oblakov, ale nie som sneh
Keď prídem, zem začne voňať a strechy sa lesknú. Niekedy som jemný šum, inokedy bubnujem tak silno, že sa všetci skrývajú dnu.
Hádanka #21159:
Nič nevidno, ale všetko sa pri mne pohne.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy dokážem rozvlniť hladinu aj uniesť vôňu cez lúku. Nemám ruky ani nohy, no môj smer vie zmeniť počasie aj plavbu.
Hádanka #21150:
Nedá sa chytiť do dlane, ale hýbe všetkým okolo.
Roztrasiem konáre, pomôžem plachetnici a niekedy podvihnem papier zo zeme. Som neviditeľný, no cítiť ma na tvári.
Hádanka #21144:
Stojím vysoko, no stále sa ma dá zdolať.
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj svah vie zmeniť nádych na boj. Na mojom chrbte býva chladnejšie a vrchol často schová oblak.
Hádanka #21130:
Neviditeľný pomocník v korunách stromov
Nerád sa nechám chytiť do dlane, no viem rozvlniť trávu aj pohnúť oblakmi. Niekedy len píska medzi konármi, inokedy vie zatvoriť dvere bez dotyku.