Hádanka #21298:
Cesta bez dopravnej značky
Nechodím rovno ani neostávam na mieste. Keď sa prederiem skalami a poliami, nechávam za sebou stopu, podľa ktorej ľudia poznajú krajinu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta bez dopravnej značky
Nechodím rovno ani neostávam na mieste. Keď sa prederiem skalami a poliami, nechávam za sebou stopu, podľa ktorej ľudia poznajú krajinu.
Bez mena sa mením na každú chvíľu.
Raz som úzka a tichá, inokedy široká a silná. Tečiem z kopcov dolu krajinou a cestou si beriem do náručia malé potoky.
Neviditeľný pomocník medzi stromami
Nevidíš ma, no ohýbam trávy aj konáre. Niekedy prinesiem chlad, inokedy len šepot medzi stromami, a na lícach ma hneď spoznáš.
Nevidíš ho, no mení stromom tvar
Nechytíš ma do dlane a predsa viem ohnúť strom aj rozvlniť hladinu. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy ma počuješ medzi vetvami ako šum.
Ticho stojím, ale nesiem celý tieň lesa
Mám kmienok, korunu aj korene, no nechodím nikam. V lete dávam chládok a na jeseň sa mením tak, že ma spoznáš aj z diaľky.
Ticho, ktoré sa dvíha vysoko
Zo zeme nevyrastám naraz ako strom, ale keď ma človek prejde, musí dýchať opatrnejšie. Z diaľky vyzerám pokojne, no mením sa so snehom, vetrom aj oblakmi.
Spájam hory s morom, no sám som stále v pohybe.
Viem vytesať údolie aj priniesť blato z ďalekých svahov. Raz som tichá a plytká, inokedy ma po daždi neprejdeš bez mosta.
Tichý strážca v lese
Rastie roky a v horúčave dáva tieň. Keď príde jeseň, jeho lístie mení farbu a pod jeho korunou sa schová aj celý človek.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vyššie v kopcoch a cestou beriem menších súrodencov. Nechodím po suchu, no viem prepojiť les s morom a všetko pri sebe mením.
Príde potichu a zmení farby aj zvuky okolo teba.
Najprv cítiš vôňu zeme, potom sa zrazu rozplesknú kvapky na chodníku. Neprichádzam vždy s búrkou, no bez mňa je krajina oveľa suchšia.