Hádanka #22825:
Kreslí cestu krajinou bez ceruzky.
Začínam ako tenký pramienok vysoko v horách a cestou zbieram silu z ďalších potokov. Nakoniec sa stratím v mori, no medzitým mením krajinu, brehy aj život okolo seba.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kreslí cestu krajinou bez ceruzky.
Začínam ako tenký pramienok vysoko v horách a cestou zbieram silu z ďalších potokov. Nakoniec sa stratím v mori, no medzitým mením krajinu, brehy aj život okolo seba.
Nezastavím sa, no stále som tu
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram drobné pramene. Nechodím po chodníku, ale viem prejsť krajinou až k veľkej vode.
Držím krajinu, aj keď sa nepohnem
Nemám nohy, a predsa rástem roky. Na mne sa menia tiene, hniezdia vtáky a vietor píše do koruny, no pod zemou zostávam pevný a tichý.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a najprv sa schovávam pod kameňmi či v tieni lesa. Potom sa predieram krajom, kľukatím sa a nakoniec sa stratím tam, kde je vody už veľa.
Ticho, ktoré dvíha pohľad nahor
Na mape bývam ako veľká hrča krajiny, no zblízka mám chodníky, skaly a vietor. Ľudia ku mne lezú pomaly, aby sa im otvoril svet pod nohami.
Tichý svedok ročných období
Stojím na jednom mieste, no mením sa s každým rokom. Na jar ma zdobí nové šaty, v lete tieň, na jeseň farby a v zime holé ramená.
Stojím pevne, no mením sa s výškou
Z diaľky pôsobím ako jeden celok, no keď ku mne prídeš bližšie, uvidíš vrstvy, skaly a cesty, ktoré sa na mne lámu. Čím vyššie vystúpiš, tým viac vetra a chladu ťa prekvapí.
Čo rastie rok čo rok?
Na jar ma zdobia listy, v lete dám tieň a na jeseň sa prezlečiem do farieb. Zostávam stáť na jednom mieste, no okolo mňa sa mení celý rok.
Vystúpim vysoko, no nikdy neudržím samej seba.
Z diaľky vyzerám ako pevný cieľ, no zblízka som len vrstvy a svahy. Bez pohybu sa nehýbem, no predsa mením výhľad, počasie aj odvahu tých, čo ku mne mieria.
Nevidno ma, ale všetko sa podľa mňa pohne
Raz pohladím lístie, inokedy rozvlním hladinu bez dotyku. Som neviditeľný, no keď zosilniem, počuť ma skôr v korunách stromov než v ušiach.