Hádanka #21382:
Pohybujem sa aj bez nôh.
Zbieram vodu z hôr, lesov aj dažďa a nesiem ju ďalej bez prestávky. Na mape som čiarou, v krajine som cestou pre ryby aj mostom pre brehy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Pohybujem sa aj bez nôh.
Zbieram vodu z hôr, lesov aj dažďa a nesiem ju ďalej bez prestávky. Na mape som čiarou, v krajine som cestou pre ryby aj mostom pre brehy.
Spadne, no nikdy sa nerozbijem
Prichádzam po mrakoch a viem meniť krajinu na chvíľu aj na dlho. Na okne kreslím bodky, v lese šumím v korunách a po streche hrám vlastnú pieseň.
Voda, ktorá si razí vlastnú cestu
Nie som chodník, no viem viesť dlhú trasu cez krajinu. Niekedy som tichá, inokedy silná a hlučná, no vždy sa presúvam ďalej.
Nevidno ma, ale pohýbem listami
Raz len pošepkám v korunách stromov, inokedy roztočím prach na ceste. Keď zosilniem, ľudia si pevnejšie držia klobúky aj dvere.
Prichádza potichu, no vie zmeniť celý deň.
Najprv je len ťažký vzduch a potom sa nebo rozhodne pustiť dole drobné kvapky. V lese rozvonia zem a na ceste sa zjaví lesklý kabát.
Cesta, ktorá sa nikdy nezastaví
Niekedy som pokojná a úzka, inokedy beriem so sebou celé brehy. Vždy smerujem ďalej, aj keď mi v ceste stoja kamene, lesy či mosty.
Ticho stojím, no vidno ma zďaleka.
Môžem mať sneh na hlave a lesy na bokoch. Zďaleka vyzerám nehybne, no mením sa vetrom, dažďom aj časom a z môjho svahu často vedú chodníky nahor.
Držím oblohu zeleným tieňom.
Viem stáť desiatky rokov, hoci sa nehýbem z miesta. Na jar nosím listy, v lete tieň a v jeseni farebný rozruch.
Vyrastá a dáva tieň
Na jar ma zdobia listy, v lete vrhám tieň a na jeseň sa viem prefarbiť do zlata. Mám kmeň, konáre aj korunu, no nie som kráľ.
Rastie pomaly, no tieni rýchlo
Mám korene, kmeň aj korunu, ale nie som budova. V lete chytám tieň, na jeseň púšťam listy a v zime ma prezrádza len silueta. Čo som?