Hádanka #21473:
Vrchol, ktorý sa nezmestí do dlane
Z diaľky ma vidíš ako vysoký chrbát zeme. Keď na mňa lezieš, vzduch redne a výhľad rastie, no stále nie som les ani oblak.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #21466:
Cez krajinu píšem dlhý, kľukatý podpis
Nevyzerám rovnako na každom mieste: raz som úzky prúd, inde široký pás pohybu. Začínam z prameňa, zbieram vodu z okolia a napokon sa stratím v inom väčšom objatí.
Hádanka #21458:
Zostávam neviditeľný, kým sa nezmení nebo.
Prichádzam po oblakoch a viem skryť výhľad na hory aj les. Niekedy ma počuť skôr, než sa ukážem na okne.
Hádanka #21444:
Cesta vody, čo mení krajinu
Začínam nenápadne v horách alebo prameňom a cestou zbieram menšie prítoky. Nie som stojatá voda ani more, no viem deliť územie a čakať celé storočia, kým ma niekde premostia.
Hádanka #21439:
Keď sa nebo zatiahne, mením chodník
Prídem potichu, hoci ma počuť na streche aj na listoch. Neopieram sa o zem ako rieka a neostávam visieť ako hmla, no bez mňa je vzduch suchší a krajina smädná.
Hádanka #21430:
Tichý domov pre vtáky aj tieň
V lete dáva chlad a v zime sa na mňa lepí sneh. Nerastiem potichu v rohu izby, ale mám kmene, konáre a rokmi mením tvar.
Hádanka #21423:
Nemenná stráž nad krajom
Zo zeme sa zdvíham bez krokov a z diaľky vyzerám ako stály strážca oblakov. Keď sa mení svet okolo mňa, ja zostávam na mieste, len mi na pleciach leží sneh.
Hádanka #21416:
Cesta vody, čo nikdy nespí
Nechcem mať jednu pevnú tvár ani miesto; krútim sa cez krajinu a stále sa hýbem ďalej. Niekde som úzky prúd, inde široká sila, ktorá spája brehy.
Hádanka #21401:
Mám roky v kruhoch a domov pre vtáky
V tele nosím prstence, v hlave nič a predsa dvíham konáre k svetlu. Na jeseň sa okolo mňa objaví koberec listov, no ja zostávam stáť.
Hádanka #21391:
Cesta vody krajinou bez zastavenia
Začínam potokom vysoko v horách a rastiem, keď ku mne pribúdajú menšie prúdy. Putujem ďalej, až kým sa nestratím v inom veľkom vode.