Hádanka #23103:
Meandrujem, aj keď nekráčam
Rodím sa vysoko, no neskôr si razím cestu vlastnou silou. Niekedy som úzky prúd, inokedy široká stopa v krajine, a stále sa ponáhľam k väčšiemu cieľu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Meandrujem, aj keď nekráčam
Rodím sa vysoko, no neskôr si razím cestu vlastnou silou. Niekedy som úzky prúd, inokedy široká stopa v krajine, a stále sa ponáhľam k väčšiemu cieľu.
Viem byť tichá aj hrozivá zároveň
Z diaľky som len tmavý obrys, no pri mne mení vietor smer a obloha výšku. Na mojom svahu sa deň neraz zdá kratší. Čo som?
Keď sa obloha zatiahne, príde môj šepot
Nevidno ma dlho vopred, no po mojom príchode sa ulice lesknú a strechy začnú bubnovať. Niekedy som len jemné šumenie medzi listami, inokedy padám tak silno, že zakryjem výhľad.
Nevidíš ma, ale cítiš ma na koži
Niekedy len zašuštím v korunách, inokedy rozženiem oblaky nad poľom. Nechytíš ma do dlane, no viem pohýbať vetvami aj plachtami.
Nerastiem nohami, no každý rok som vyšší.
Držím zem, tieň aj vietor, no sám nikam nejdem. Keď ma zrežeš, môžem ešte prehovoriť v kruhoch vo vnútri tela, ktoré som roky nosil.
Tichý archív ročných období
V lete dáva tieň a v zime stojí bez hlasu, no stále ukrýva pamäť počasia v kôre. Keď ho pozrieš zblízka, vidíš vrstvy života, nie len vetvy.
Z diaľky stojím, zblízka mením tvár
Z jednej strany pôsobím ticho a pevne, no počasie ma mení z bielej na sivú. Kto sa ku mne vyšplhá, často vidí ďalej než z lesa dole podo mnou.
Cez krajinu si razím cestu a stále niekam mierim.
Môžem byť úzka aj široká, tichá aj divoká. Zbieram vodu z hôr, míňam mosty a nakoniec sa stratím tam, kde je vody ešte viac.
Mám vrchol, stúpanie aj výhľad zhora.
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením sa s počasím aj ročným časom. Kto ma zdolá, uvidí svet zhora. Čo som?
Pohybujem sa, ale nikam neodchádzam
Raz som úzka ako stužka, inokedy široká a pomalá. Nesiem kamene, príbehy aj chlad z hôr do rovín a nikdy sa nevraciam rovnakou vodou. Čo som?