Hádanka #7302:
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením pohľad na krajinu
Nenosím si vodu ako rieka ani korunu ako strom. Keď ku mne vystúpiš, vzduch je redší a cesta sa mení na výzvu. Z vrcholu však vidno ďalej než z hociktorého plochého miesta.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením pohľad na krajinu
Nenosím si vodu ako rieka ani korunu ako strom. Keď ku mne vystúpiš, vzduch je redší a cesta sa mení na výzvu. Z vrcholu však vidno ďalej než z hociktorého plochého miesta.
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát zeme.
Mám úpätie, svahy aj vrchol, no nie som stavba. Keď sa na mňa vyšplháš, svet podo mnou sa zmenší.
Prichádzam potichu, ale mením celý kraj
Najprv ma cítiš na koži a až potom ma počuješ na streche. Keď padám dlhšie, rieky rastú, cesty sa lesknú a zem sa mení na mäkké zrkadlo.
Dotýka sa oblakov, no neletí
Z diaľky vyzerám, akoby som sa opieral o nebo. Mám svahy aj vrchol a kto ku mne vystúpi, zistí, že nie som len obyčajný kus krajiny.
Má korunu, ale nie je kráľ
V lete dávam tieň a v jeseni mením farbu. Nerastiem v hrnci ani v kiosku, no v lese ma spoznáš podľa kmeňa, vetiev a listov.
Ticho stojím, no mením krajinu okolo
Korene mám skryté a ruky nemám, no dokážem podržať zem aj tieň. Na mne rastie život, podo mnou sa skrýva chlad a po vetre sa jemne kývem.
Putuje krajinou bez kolies a bez pasu
Rodím sa vysoko a cestou zbieram mená aj príbehy. Keď dorazím k veľkej vode, zmiznem v nej bez jediného kroku.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom
Keď prechádzam pomedzi stromy, listy si začnú šepkať a voda na hladine sa roztrasie. Niekedy som jemný dotyk, inokedy viem prevrátiť aj klobúk.
Domov vtákov, tieň aj šum listov
Rastiem z jedného kmeňa a každý rok si pridám nový kruh. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v lese ma vidno na prvý pohľad.
Nevidíš ma, no meniť viem celý deň.
Niekedy iba šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky cez oblohu. Keď zosilniem, zakývam hladine aj trávam, no nikdy nemám vlastný tvar.