Hádanka #23185:
Držím tieň aj vietor, no nikam nechodím
Z roka na rok sa mením, ale stále ostávam na tom istom mieste. Môžu ma spoznať podľa kôry, koruny aj šumu listov, aj keď len stojím.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Držím tieň aj vietor, no nikam nechodím
Z roka na rok sa mením, ale stále ostávam na tom istom mieste. Môžu ma spoznať podľa kôry, koruny aj šumu listov, aj keď len stojím.
Keď prídem, vzduch zmení hlas.
Začnem ticho ako šepot v korune stromov, no čoskoro z neba padajú jemné kvapky a chodník získa lesk. Niekedy prinesiem vôňu zeme, inokedy len šum na okne.
Cesta vody krajinou
Začínam potichu v horách a cestou zbieram pramene aj dážď. Nakoniec sa stratím v širšej vode, no medzitým viem oživiť mosty, brehy aj údolia.
Neviditeľný hosť, čo mení počasie
Niekedy iba hladí lístie, inokedy sa opiera do stromov tak, že šumí celý les. Nemám tvar ani farbu, no keď sa rozbehnem, cíti ma každý na koži.
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam ako tenký pramienok vysoko v kopcoch a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Nesiem odraz stromov aj mosty, no sám som stále v pohybe.
Čo sa nikdy nevracia späť rovnakou cestou?
Plynulo sa kľukatím cez krajinu a beriem so sebou dážď aj sneh z hôr. Na mape ma spoznáš podľa dlhého pásu, čo sa stráca v diaľke.
Niekedy je len šepot, inokedy silný tlak
Nevidno ma chytiť do rúk, no viem rozkývať konáre aj naplniť plachty. V horách mi stačí úzky priechod a zrazu počuť, ako sa celý vzduch ponáhľa.
Keď rastiem do výšky, vidno ma zďaleka
Na mojom úbočí mení farbu každý ročný čas a z vrcholu býva svet tichší. Mnohí ma zdolávajú, aby videli ďalej než len za najbližší strom.
Neviditeľný rezbár v korunách stromov
Nevidno ma, ale zrazu sa pohne tráva aj voda na hladine. Viem byť jemný ako šepot, no v horách dokážem tlačiť oblaky cez sedlá a na pobreží meniť smer plachiet.
Ticho stojím, ale mením obzor
Z diaľky vyzerám ako pevná stena, no pri každom kroku sa mení môj tvar aj farba. Môžem byť za lesom, nad oblakmi alebo úplne snehobiely.