Hádanka #21698:
Tichá dominanta krajiny
Z diaľky vyzerám pokojne, no môžem skrývať strmý výstup aj sneh, hoci neležím pri mori. Ľudia ma zdolávajú po chodníku a z vrchu vidia svet menší. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichá dominanta krajiny
Z diaľky vyzerám pokojne, no môžem skrývať strmý výstup aj sneh, hoci neležím pri mori. Ľudia ma zdolávajú po chodníku a z vrchu vidia svet menší. Čo som?
Neprestávam byť, aj keď ma nevidno
Hýbem vetvami, suším prádlo a niekedy rozvírim hladinu skôr, než si ho všimneš. Keď zosilniem, viem prehlušiť rozhovor aj pokoj lesa.
Vyrastá potichu a drží krajinu pokope.
Nechodím, a predsa sa po mne ľudia spoliehajú v tieni aj v búrke. Mám roky v kruhoch, korunu nad hlavou a keď ma poraní vietor, aj tak ostávam stáť.
Cez deň ma nevidno, no stále pracujem.
Nemám vlastné ústie ako more a predsa niekam mierim. Keď sa rozlejem, viem rozdeliť krajinu na brehy a v tichu som dlhšia než cesta po moste.
Stojím, no stále rástem
Po celý život zostávam na jednom mieste, a predsa zo mňa každým rokom pribúda výška aj tieň. V korune mi šumia listy a v tieni sa dobre odpočíva. Čo som?
Nevidno ma, ale mením smer všetkého okolo
Niekedy len jemne pohladím lístie, inokedy sa rozbehnem tak, že zatvárame okná. Nevidíš ma, no počuješ ma v korunách stromov aj pri mori.
Cesta v krajine, čo nikdy nespí
Niekedy som úzky prúd, inokedy široká cesta pre člny. Mám začiatok vyššie v horách a bez prestávky mierim ďalej, až kým sa nestratím v inom veľkom vode.
Neviditeľný pomocník v prírode
Nevidno ma, no hýbem stromami aj vodou na hladine. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem poriadne tlačiť do tváre.
Keď sa hora pohne sama
Na vrchu som len ticho, no zrazu sa celý biely svah rozbehne dolu. Nejazdí to na kolesách ani nevzduchom, a predsa vie zakryť chodník aj stromy.
Zo svahu sa niekedy pohne bez jediného kroku.
Najprv praskne ticho, potom sa z kopca rozbehne zem, kamene aj blato. Nevidno ma zďaleka ako dážď, no po mne ostane cesta zavalená a les poznačený.