Hádanka #21787:
Rastiem pomaly, no mením krajinu
Mám korene hlboko v zemi a konáre vysoko v oblakoch. Na jar ma zdobia listy, na jeseň ich púšťam, a pritom zostávam na tom istom mieste.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastiem pomaly, no mením krajinu
Mám korene hlboko v zemi a konáre vysoko v oblakoch. Na jar ma zdobia listy, na jeseň ich púšťam, a pritom zostávam na tom istom mieste.
Niečo, čo rastie do neba
Zo zeme vyzerá, akoby strážilo oblohu. Hore býva chladnejšie a výstup je ťažší, než sa zdá z diaľky.
Nevidno ma, no rozhýbem celý les
V jednej chvíli hladím lístie a o pár sekúnd už klopem na okná. Viem byť jemný ako šepot aj silný tak, že ohne stromy bez dotyku.
Nebeské kvapky, ktoré menia krajinu
Najprv ho cítiš skôr než vidíš: vzduch zhustne a chodníky sa začnú lesknúť. Padám zhora po kvapkách, no bez mňa by les aj pole vyzerali úplne inak.
Dotýkam sa neba, no nie som oblak
Z diaľky vyzerám pokojne, zblízka bývam strmá a tvrdohlavá. Turisti ma chcú zdolať, no môj vrchol často skrýva vietor a chlad.
Nevidno ma, ale všetko okolo rozhýbem
Viem rozvlniť stromy aj rozfúkať klobúk z hlavy. Niekedy som len jemný šepot, inokedy sa mením na silu, čo tlačí proti kroku.
Cesta bez kolies a bez značiek
Niekedy som úzka ako šnúra, inokedy široká ako dolina. Nosím vodu z hôr ďalej, no nikdy nestojím na jednom mieste.
Rastie potichu, no v lese ho vidno zďaleka.
Držím zem pod sebou a tieň nad sebou, aj keď sa nepohnem z miesta. V mojom tele sa ukladajú roky a v korunách sa schová vietor.
Cesta vody, ktorá nikdy nespí
Rodím sa vysoko v horách, no do mora sa neponáhľam naraz. Som cesta pre ryby aj most pre ľudí, hoci stále mením tvar a neviem sa zastaviť.
Keď sa na mňa pozeráš zdola, zdám sa vyššia než som.
Nie som plot, no viem oddeliť údolie od obzoru. Vrch mám často v oblakoch a nocou sa mi na bokoch drží chlad. Čo som?