Hádanka #23350:
Cesta, čo sa sama píše do krajiny.
Začínam ticho v horách a končím až tam, kde sa voda stratí v diaľke. Medzitým mi ľudia dávajú mosty, mená aj hrádze, no ja si aj tak nájdem vlastný smer.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #23342:
Tichý obr, čo mení obzor
Nestojím zo skla ani z tehál, a predsa ma treba zdolávať krok za krokom. Z môjho svahu sa zvyčajne nešmýkaš len tak — najprv sa zadýchaš a až potom vidíš ďalej.
Hádanka #23335:
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ.
Nehovorím, no hýbem trávou, vlnami aj vlasmi. Keď zosilniem, ľudia zatvoria okná a stromom sa začnú lámať šumy.
Hádanka #23326:
Raz pokojná, raz divoká, nikdy sa nezastavím
Rodím sa vysoko medzi kameňmi a cestou ma predlžujú dažde. Nesiem člny, občas rozdeľujem mestá a moja tvár sa mení od prameňa po široký tok.
Hádanka #23314:
Stúpam k oblakom bez krídel
Nie som múr ani mrak, a predsa sa týčim nad krajinou. Na mojom svahu sa mení počasie rýchlejšie než v doline a vrchol býva prvý na vetre.
Hádanka #23305:
Dotýkam sa oblakov, no stojím pevne
Nie som cesta ani dom, no ľudia na mne merajú výšku a obdivujú výhľad. Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, zdám sa pokojná, ale hore vie fúkať prudko.
Hádanka #23298:
Bez neho by tieň nemal kde rásť.
Má kmeň, konáre aj listy, no nechodí. V lete dáva tieň a na jeseň pod ním šuští koberec farieb.
Hádanka #23287:
Tichý dom pre vtáky aj tieň pre ľudí
Mám korene pod zemou, ale hlavu dvíham k nebu. Keď ma vietor pohladí, šepkám listami a v horúčave viem skryť celé popoludnie do tieňa.
Hádanka #23280:
Z diaľky ju vidíš, no vystúpiť na ňu dá námahu.
Môže mať sneh na vrchole aj kamene pri chodníku. Keď sa na ňu pozeráš z údolia, pôsobí vyššie než všetko okolo.
Hádanka #23272:
Nemám dvere, no ľudia do mňa vstupujú po chodníkoch.
Z diaľky pôsobím nehybne, ale vo mne sa mení čas podľa výšky a počasia. Pod mojimi stenami sa rodia rieky a na vrchole často zostane chlad aj vtedy, keď dole kvitne jar.