Hádanka #21892:
Neviditeľný skokan medzi stromami
Nepatrím medzi veci, ktoré vidíš držať v ruke, no cítiš ma na tvári aj vo vetvách. Raz len šepkám, inokedy viem ohnúť stromy a rozvíriť prach.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný skokan medzi stromami
Nepatrím medzi veci, ktoré vidíš držať v ruke, no cítiš ma na tvári aj vo vetvách. Raz len šepkám, inokedy viem ohnúť stromy a rozvíriť prach.
Nikdy nestojím na mieste, aj keď sa tvárim pokojne
Začínam v horách a cestou beriem do náručia prítoky. Nie som cesta, no viem viesť svet ďalej, až kým sa nezlúčim s väčším vodným príbehom.
Cesta, čo si pamätá každý kamienok
Nevyrastám zo semienka, no mením krajinu na dlhé roky. Raz sa mi treba prebrodiť, inokedy sa ma ľudia boja pri jarnom topení snehu.
Stúpaš k nej, hoci nehovorí
Z diaľky vyzerá pokojne, no zblízka vie zmeniť dych aj kroky. Na vrchole býva ticho, ktoré si treba zaslúžiť.
Stála cesta, čo sa nikdy nezastaví
Rodím sa v horách, ale neostávam tam. Po ceste sa krútim cez mestá aj polia a nakoniec sa stratím vo väčšom objatí vody.
Tichý strážca s koreňmi v zemi
Držím sa jedného miesta, no každý rok viem narásť vyššie. Na jar sa obliekam do listov, v lete dávam tieň a vnútri ukrývam krúžky času.
Niekedy sa ukryjem, inokedy poriadne zafúkam.
Nevidno ma, no môžem ohnúť stromy a rozvlniť hladinu. Niekedy som len mierny dotyk, inokedy zatvorím okná aj dvere.
Stojím vysoko, no nikam nebežím
Neviem plávať ako rieka ani rásť ako strom, a predsa sa mením s vetrom a ročnými obdobiami. Z môjho úbočia býva výhľad, ktorý si treba vydobyť vlastnými nohami.
Príde potichu a mení vôňu vzduchu
Najprv ju počuť na streche a až potom cítiť vo vzduchu. Kŕmi potoky, osvieži les a bez nej by bolo zemské ticho ešte suchšie.
Mením tvár, no nikdy nezastanem.
Rodím sa vo výške, zbieram kvapky z hôr a cez údolia si hľadám cestu. Keď sa mi postaví do cesty kameň, nevrátim sa späť, len si otvorím inú stopu. Čo som?