Hádanka #23505:
Cesta, čo nikdy nekončí
Môžem začať v horách a skončiť až ďaleko za mestami. Nesiem kamene, odrážam mosty aj stromy a nikdy nestojím celkom na mieste.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #23500:
Neviditeľný hráč medzi stromami
Cítiš ma skôr než ma vidíš: raz pohybujem listami, inokedy rozčesávam hladinu. Nemám ruky ani hluk, a predsa zmením smer dymu aj papiera.
Hádanka #23496:
Nevidíš ma, no hýbem svetom okolo seba.
Raz mi strom šepká v korunách, inokedy trhám dáždniky z rúk. Nie som voda ani búrka, ale bez môjho náporu by sa listy nehýbali a plachty by mlčali.
Hádanka #23486:
Tichý príchod, hlučný koniec.
Najprv ma cítiš na koži a až potom si všimneš, že sa mení vzduch. Spadnem z neba v kvapkách, no bez mňa by bolo sucho aj v lese.
Hádanka #23479:
Vysoký cieľ nad lesom
Zo spodu vyzerám ako hranica oblohy a zhora ako miesto, kde vietor nepoľavuje. Kto ma chce zdolať, musí ísť krok za krokom nahor.
Hádanka #23475:
Ticho si razí cestu krajinou.
Začínam drobným prameňom a po ceste zbieram ďalšie vody. Nezastavím sa na jednom mieste, lebo stále tečiem ďalej k väčšiemu celku.
Hádanka #23470:
Nemá dvere, ale vedie nahor
Stojím tam, kde sa chodník mení na výzvu a vzduch býva redší. Z diaľky vyzerám pokojne, no blízko pri mne zistíš, že každý krok hore stojí viac námahy.
Hádanka #23463:
Rastie vysoko, ale štartuje pri zemi
Drží v sebe roky dažďa a slnka, no nehýbe sa z miesta. Na jar sa oblieka do listov, inokedy zase vrhá dlhý tieň a šumí aj bez slov.
Hádanka #23455:
Stojím vysoko a vyzerám, že sa dotýkam neba
Z diaľky ma vidno ako veľký chrbát krajiny, no zblízka mám cesty, chodníky aj skaly. Ľudia na mňa lezú pre výhľad, nie pre pohodlie.
Hádanka #23434:
Stojí potichu, no mení celé miesto.
Na jar sa prebúdza do zelena, v lete dáva tieň a na jeseň púšťa listy. Má kmeň, konáre aj korunu, ale nekorunuje sa ako kráľ.