Hádanka #23586:
Tichý obr, čo sa mení s výškou
Z diaľky pôsobím ako múr, no zblízka mám chodníky, skaly aj chladný vietor. Čím vyššie ku mne ideš, tým menej stromov ma drží za rukáv.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý obr, čo sa mení s výškou
Z diaľky pôsobím ako múr, no zblízka mám chodníky, skaly aj chladný vietor. Čím vyššie ku mne ideš, tým menej stromov ma drží za rukáv.
Cez krajinu píše svoju cestu bez ceruzky.
Raz je pokojná, raz sa ponáhľa medzi brehmi. Nesie kamene, odráža oblohu a nikdy neprejde tou istou podobou dvakrát. Keď sa stratí v tichu, krajina okolo nej ožije.
Tichý obyvateľ lesa s vysokou korunou
Pijem svetlo a z pôdy beriem silu, no sama zostávam na jednom mieste. V lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy ako malé listy listového papiera.
Nevidíš ma, no pohýbem celým dňom.
Niekedy len šepkám v listoch, inokedy tlačím dáždnik dovnútra a čiapku dozadu. Keď zosilniem, aj strom sa mi na chvíľu nechá viesť.
Drží zem, ale sám stojí na mieste.
Počas roka mení šaty, no zostáva tam, kde vyrástol. V lete dáva tieň, na jeseň púšťa listy a v zime vyzerá, akoby zaspal. Bez koreňov by sa dlho neudržal.
Zem držím pevne, no rastiem do výšky
Mám korene pod nohami a konáre nad hlavou, no nechodím nikam. V lete dávam tieň, na jeseň sa mením na farby a šepkám vo vetre.
Putujem krajinou a pritom som stále iná
Narodím sa vysoko v horách, no môj príbeh nekončí tam. Raz som úzka a divoká, inokedy pokojne nesiem člny aj mosty, až sa stratím v širšom objatí.
Cesta vody cez krajinu
Nevidno ma stáť na mieste, no stále kráčam. Pretínam lesy, mestá aj údolia a v cieli sa často stratím v širšej vode.
Ticho rastie, no nesie celý les
Má korene pod zemou a konáre vysoko v nebi. Nechodí, no časom mení podobu krajiny a dáva tieň aj úkryt.
Míľnik oblakov, čo láme dych
Zo strán ma tvaruje vietor, mráz aj voda, no ja sa stále držím vysoko. Nehýbem sa ako rieka, ale z môjho vrcholu vidno ďaleko do krajiny.