Hádanka #7627:
Nevidíš ma, no pohýbem všetkým okolo
V korunách stromov viem šepkať aj hučať, hoci ma nikto nevidí držať. Keď sa rozbehnem, zmením ticho na pohyb.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, no pohýbem všetkým okolo
V korunách stromov viem šepkať aj hučať, hoci ma nikto nevidí držať. Keď sa rozbehnem, zmením ticho na pohyb.
Cesta bez kolies a bez semaforov
Narodím sa v horách, no nerobím si z nich domov navždy. Vezmem so sebou listy, kamienky aj príbehy z ciest, a keď dorazím ďalej, už ma nik nezastaví jedným dotykom.
Keď sa rozbehne, všetko začne šumieť.
Nevidíš ma, no počuješ ma v korunách stromov aj pri otvorenom okne. Viem rozhýbať listy, ale sám nemám ruky ani nohy.
Dotýkam sa oblakov, no nie som nebo
Z diaľky ma často vidno ešte skôr, než krajinu okolo mňa. Hore býva chladnejšie a kto ku mne stúpa, vie, že každý krok si treba zaslúžiť.
Prichádzam potichu a mením vôňu vzduchu
Najprv ma cítiš skôr než uvidíš. Keď dopadnem na strechu a zem, rastliny sa narovnajú a chodníky začnú lesknúť.
Nič ma nevidíš, no cítiš ma všade
Raz len hladím lístie, inokedy dokážem zavrieť dvere silnejšie než človek. Nemám telo, ale viem rozhýbať oblohu aj more.
Nosím na sebe roky, aj keď sa nehýbem z miesta.
Na jar ma zdobí nový kabát, v lete tieň, na jeseň plody a v zime len tichá kostra vetiev. Kto sa ku mne pritisne, často počuje vietor skôr než mňa.
Cesta, čo nikdy nespí
Raz ma vidíš ako tenký prúd, inokedy ako široký pás, ktorý sa valí krajinou. Nemám vlastné nohy, no viem sa dostať z hôr až k moru.
Neviditeľný umelec v krajine
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ. Viem rozhýbať stromy, rozvlniť vodu a potrápiť aj dáždniky.
Niekedy ma cítiš skôr, než ma vidíš.
Sám nemám tvar, ale dokážem rozkývať konáre aj zahnať vôňu dažďa ďaleko od seba. V horách bývam prudký, pri oknách len šepkám a v poli kreslím neviditeľné cesty.