Hádanka #22175:
Vyrastám potichu a nosím roky v tele
Mám pevné nohy ukryté v zemi a na tele mi zostávajú ročné kruhy. V lete dávam tieň, no nepohnem sa ani o krok.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Vyrastám potichu a nosím roky v tele
Mám pevné nohy ukryté v zemi a na tele mi zostávajú ročné kruhy. V lete dávam tieň, no nepohnem sa ani o krok.
Keď sa mení obloha, prichádzam aj ja
Najprv ma cítiš skôr na tvári než uvidíš. Potom sa strechy lesknú, chodníky stíchajú a zem vonia inak.
Keď sa rozbehne, aj stromy sa začnú rozprávať
Nevidno ma, ale v korunách stromov sa hneď prezradím. Niekedy len pískam okolo uší, inokedy otáčam smer dymu a vlním hladinu.
Tichý rast medzi koreňmi a oblohou
Mám kmene, čo držia spomienky na roky, a listy, ktoré šumia aj bez slov. Keď ma pohladí vietor, celý les to počuje.
Pohybujem sa, no nemám nohy.
Narodím sa v horách, prekážky obchádzam a pritom si stále pamätám cestu k širšiemu svetu. Niekedy som úzky prúd, inokedy široká žila krajiny.
Cesta vody krajinou
Začína v horách ako malý prúd, ale cestou si pýta ďalšie potoky. Nezastaví sa na jednom mieste a nakoniec sa stratí v širšej vode.
Stojím vysoko a z diaľky ma vidno dlho
Keď na mňa stúpaš, vzduch býva redší a chôdza ťažšia. Z môjho chrbta často vidno celé údolia aj oblaky pod nohami.
Mám korene dole a tieň hore
Počas leta dávam chládok a na jeseň púšťam farby do zeme. Rástol som roky bez krokov, no podľa mňa si ľudia čítajú smer vetra aj vek krajiny.
Prichádzam bez zvona, no mením krajinu za pár minút.
Najprv ma cítiš v kostiach, potom vidíš na chodníku moju stopu. Nie som rieka ani more, no viem naplniť odkvapy, mláky aj trpezlivosť.
Plynem cez krajinu a mením smer
Začínam v kopcoch, no nikdy nezostanem stáť. Niekedy som úzky a tichý, inokedy široký a hlučný, a po ceste beriem všetko, čo mi voda dovolí.