Hádanka #22515:
Neviditeľný maliar oblakov
Prichádzam potichu, bez krokov a bez dverí. Keď sa ukážem, zem sa zmení na lesklé bodky a listy začnú šepkať.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný maliar oblakov
Prichádzam potichu, bez krokov a bez dverí. Keď sa ukážem, zem sa zmení na lesklé bodky a listy začnú šepkať.
Pohybujem sa aj bez nôh
Môžem byť úzka ako niť aj široká ako celé údolie. Niesom stále na jednom mieste, ale vediem vodu cez krajinu až ďalej.
Nad krajinou stojím ako tichý strážca
Z diaľky som iba línia na obzore, no zblízka mám svahy, skaly aj chodníky. Keď na mňa vystúpiš, svet pod tebou sa zmenší a vietor býva ostrejší.
Keď sa cesta končí, ja sa len začínam
Z diaľky vyzerám nehybne, no v sebe držím studené korytá, kamene aj sneh. Kto ku mne vystúpi, často má pocit, že je nad svetom a zároveň len krôčik od oblakov.
Cesta bez kolies, ale nikdy bez smeru
Raz som úzka ako stužka, inokedy široká a hlučná. Nesiem listy, kmene aj správy z hôr, no sama sa nestrácam, len sa stáčam a plyniem ďalej.
Keď sa na mňa pozrieš zdola, pôsobím väčšia než som
Z diaľky ma vidíš len ako vysoký tieň nad krajom. Hore býva chladnejšie, vietor silnejší a cesta trvá dlhšie, než sa zdá z údolia.
Rastiem bez presádzania a mením sa s ročnými obdobiami.
Vyženiem z malého semienka tieň pre horúčavu aj šum pre vietor. V lete chladím, na jeseň púšťam farby a v zime stojím ticho bez listov.
Stojím vysoko, no nikam neodchádzam.
Z diaľky ma vidíš ako veľký chrbát zeme. Keď na mňa vystúpiš, vzduch je chladnejší a výhľad širší než z lesa dole podo mnou.
Tichý strážca, čo roky drží tieň
Narastiem z malého semienka a zostanem stáť celé roky. Keď prší, šumím; keď je horúco, dávam tieň a v zime strácam časť šiat.
Nevidno ma, no mením všetko okolo.
Niekedy hladím plachty na jazere, inokedy lámem slová na kopci a v lese mi šuštia konáre. Keď zosilniem, cítia ma aj tí, čo sa držia pevne pri zemi.