Hádanka #24031:
Tichý strážca s korunami v oblakoch
Mám kmeň, vetvy aj listy, no neviem sa pohnúť z miesta. Počas roka sa mením, v lete chladím tieňom a na jeseň púšťam farby na zem.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý strážca s korunami v oblakoch
Mám kmeň, vetvy aj listy, no neviem sa pohnúť z miesta. Počas roka sa mením, v lete chladím tieňom a na jeseň púšťam farby na zem.
Nesiem správu z hôr do mora
Rodím sa vysoko, no neostávam na jednom mieste. Kade idem, mením krajinu okolo seba a niekedy ma ľudia sledujú mostom, inokedy len pohľadom.
Hýbem stromami bez rúk
Nemám telo, no hýbem stromami a rozvlňujem trávu. Keď prebehnem krajinou, v korunách ma počuť skôr, než ma cítiť na tvári.
Nevidíš ma, no mením stromom deň
Keď som jemný, hýbem len listami a vlasy ti šibnem do tváre. Keď zosilniem, nútim dvere vŕzgať a voda na jazere sa začne tváriť nepokojne.
Tichý svedok, čo rastie do výšky
Stojím roky na jednom mieste, no stále sa mením. Na mne sa učí vietor, v mojom tieni sa schováva horúčava a bez mňa je les len polovičný.
Bez neho by záhrada mlčala inak
Prídem potichu a nechám vzduch zmäknúť. Vtedy sa strechy lesknú, zem sa nadýchne a prach sa zmení na vôňu mokrej pôdy.
Crtam krajinu, ale sam sa nikdy nezastavim.
Rodim sa vysoko alebo z dazda a cestujem cez doliny, kym nezmiznem v inom vodnom svete. Nie som more ani jazero, no viem pretat krajinu na dve casti.
Nesiem tieň aj život, bez slov a bez nôh
Rastiem pomaly, no pamätám si vietor aj roky dažďa. Keď ma obídeš, môžeš nájsť tieň, plody alebo dutinu, ale sám som len tichý svedok miesta.
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí.
Rodí sa vysoko, no domov má ďaleko v diaľke. Keď míňa kamene a brehy, mení krajinu po milimetroch a vždy si nájde vlastný smer.
Rastiem, ale nechodím.
Vyrastám zo zeme, no nepohybujem sa. Každý rok pridám ďalšiu vrstvu a v horúčave dávam tieň, hoci nemám strechu.