Hádanka #24200:
Vystúp vyššie a zmení sa svet
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ku mne stúpa, cíti váhu nôh aj dychu. Na vrchole býva iný vzduch a môj tieň sa cez údolia vie pretiahnuť až k ránu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Vystúp vyššie a zmení sa svet
Z diaľky vyzerám pokojne, no kto ku mne stúpa, cíti váhu nôh aj dychu. Na vrchole býva iný vzduch a môj tieň sa cez údolia vie pretiahnuť až k ránu.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš.
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem rozčesať celý dvor. Nemám tvar, a predsa hýbem trávou, listami aj plachtou na šnúre.
Z diaľky pôsobí pokojne, no mení obzor aj počasie
Stojím bez pohnutia, a predsa ma čas pomaly pretvára. Na mňa sa lezie, z môjho úpätia tečú potoky a z môjho vrchu býva vidno ďalej než z lesa.
Príde potichu, ale počuť ho skôr než vidieť.
Najprv len zhustne vzduch a potom sa všetko leskne. Niekedy bubnujem na strechy, inokedy len šepkám v korunách stromov.
Čo si raz nájde cestu cez krajinu?
Začínam ako tenký pramienok a ďalej zbieram silu z dažďa aj potokov. Môžem ticho tiecť cez les aj hlučne padať cez kamene.
Stojím ako stráž, no nikam nekráčam
Z diaľky ma vidno skôr než cesty podo mnou. Niekedy ma zakryje hmla, inokedy sneh, a predsa stále čnievam nad krajinou.
Mlčí, no pamätá si celé roky
Z podzemia si pýtam vodu a zhora svetlo. V lete vrhám tieň, v jeseni púšťam listy a aj keď stojím na mieste, mením krajinu okolo seba.
Nesiem krajinu ďalej bez kolies a bez ciest
Začínam vysoko a potichu sa predieram dolinou, kamene obchádzam a brehy mi menia tvar. Nikdy nestojím dlho na mieste, aj keď sa z diaľky zdá, že len pokojne plyniem.
Stojím vyššie než les a staršie než cesty
Z diaľky vyzerám ako nehybný obr, no vo mne pramenia potoky a mení ma sneh aj vietor. Kto na mňa vystúpi, často zistí, že výhľad je odmena za každý krok.
Cesta, ktorá nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vysoko a k moru sa učím trpezlivo. Medzi brehmi nosím správy, kamene aj čas, no v dlaniach ma neudržíš ani na chvíľu.