Hádanka #22683:
Rastiem pomaly, ale pamätám si roky
Stojím na jednom mieste, a predsa mením tvár každou sezónou. Na jar nesiem púčiky, v lete tieň, na jeseň farby a v zime tichú kostru vetiev.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #22676:
Nevidíš ma, no cítiš ma v krokoch
Zohýbam stromy a šuštím v korunách, no sám nemám list ani kmeň. Keď sa rozbehnem, vie mi byť počuť celé údolie.
Hádanka #22666:
Držím krajinu pokope, aj keď sa nehýbem.
Vyrastám pomaly, no každým rokom niesem viac tieňa aj pamäti. Bez mňa by vietor nešumel tak, ako ho ľudia poznajú v parku či lese. Čo som?
Hádanka #22652:
Vyrastá pomaly, no drží krajinu pokope
Nepoznám spech, iba kruhy v kmeni a tieň pod vetvami. Na jar sa mením, na jeseň púšťam listy a v lese bývam domovom pre vtáky aj vietor.
Hádanka #22643:
Ticho, výška a vietor na jednom mieste
Zdoláva sa po vrstevniciach, nie po schodoch. Z diaľky som len tmavý obrys, no zblízka ma mení chlad, sneh aj kamene, ktoré sa nikdy neprestali sypať.
Hádanka #22634:
Stúpam do výšky a mením sa s počasím
Zdolávať ma znamená viac dýchať a menej rozprávať. Z môjho vrcholu býva širší pohľad než z údolia, no na cestu ku mne treba pevnú obuv aj trpezlivosť.
Hádanka #22628:
Stúpa vysoko, ale nie je to nebo
Čím vyššie som, tým chladnejší bývam a niekedy ma zakryjú oblaky. Ľudia na mňa lezú pre výhľad aj pre výzvu.
Hádanka #22620:
Vyzerá pevne, no mení sa podľa toho, kam sa na ňu pozeráš.
Z diaľky pôsobím ako stena, no moja tvár býva iná ráno, na obed aj pri západe. Na mojom chrbte môže ležať sneh, v údolí tieň a podo mnou sa často rodia rieky.
Hádanka #22614:
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a mierim nízko, no pritom sa neustále krútim a hľadám si vlastnú cestu. Niekedy som tenká ako niť, inokedy široká, a bez mňa by krajina vyzerala inak.
Hádanka #22606:
Tečie, ale nemá nohy ani hlas
Raz ma môžeš preskočiť po kameni, inokedy som široká a pomalá. Rodím sa v horách, no končím až tam, kde sa krajina otvára do šírky.