Hádanka #22600:
Tam, kde sa mení vzduch
Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne vie páliť stehná aj dych. Pri mojom vrchole býva chladnejšie a oblaky si ma občas posadia na hlavu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tam, kde sa mení vzduch
Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne vie páliť stehná aj dych. Pri mojom vrchole býva chladnejšie a oblaky si ma občas posadia na hlavu.
Neviditeľný maliar krajiny
Niekedy len šepkám v korunách, inokedy sa opriem do stromov tak, že sa celý les ohne. Nevidíš ma, ale podľa môjho dotyku vieš, kadiaľ idem.
Tichý tvorca tieňa aj kyslíka
Stojím na jednom mieste, no každý rok sa mením a rastieme mi noví susedia v korunách. V lete dávam tieň, na jeseň zasa šumím farbami.
Živý stĺp, čo sa mení s časom
Držím pôdu aj tieň, no sám sa nepohnem z miesta. Každý rok si pridám novú vrstvu a v korunách mi býva viac vetra než ticha.
Prichádzam často potichu, ale urobím poriadny hluk.
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa ozvem na oknách a strechách. Niekedy prídem jemne, inokedy silno, no nie som vietor.
Keď sa obloha zatiahne, prichádzam prvý
Nechodím po ceste, a predsa ma cítiš na tvári. Som tichý začiatok väčšej zmeny a bez môjho šumenia by bol les aj strecha zvláštne mlčanlivá. Niekedy prídem len na chvíľu, inokedy na celý deň.
Veľký tichý strážca krajiny
Stojím vysoko a z diaľky ma vidíš ako temný chrbát zeme. Na mojom vrchu býva chladnejšie a niekedy sa do mňa opierajú oblaky.
Cesta, čo sa nikdy nevráti
Začínam ako tenká niť a rastiem z prameňov, kým sa stratím v diaľke. Nikdy nestojím na mieste, no viem meniť krajinu aj bez slov.
Vidno ho, až keď sa krajina rozhýbe
Niekedy je jemný ako dych, inokedy sa opiera do stromov tak, že im mení smer. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v tráve.
Nekričím, ale mením obzor.
Zo zeme vyrastám tak vysoko, že ma vidno zďaleka, no nie som strom. Cez deň vrhám dlhý tieň a na vrchole býva často vietor aj ticho.