Hádanka #24120:
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo seba
Raz len šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky po oblohe. Nezanechám kaluž ani stopu, no vieš, že som tu podľa pohybu a zvuku.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo seba
Raz len šepkám v korunách stromov, inokedy tlačím mraky po oblohe. Nezanechám kaluž ani stopu, no vieš, že som tu podľa pohybu a zvuku.
Vysoko stojím, no hýbem sa len v lete
Zo zeme vyrastám ako tichý obr a z diaľky pôsobím, akoby som sa dotýkal oblakov. Cez mňa však neprejdeš jedným krokom; na vrchol vedie dlhá cesta a často aj zmena počasia.
Po ňom sa mení vôňa zeme
Prichádzam v tichu, no viem rozbiť horúci deň na chladné kvapky. Zanechávam mokré chodníky, mláky a strechy, ale nie som ani rieka, ani more.
Tichý strážca nad dolinou
Zdiaľky vyzerám nehybne, no mení ma dážď, mráz aj vietor. Kto sa na mňa vyšplhá, vidí svet z výšky a zistí, že cesta hore nie je rovná.
Neviditeľný sprievodca počasia
Raz ma cítiš len ako jemný dotyk, inokedy ohýbam stromy a žením oblaky. Nemám tvar ani stopu, no bezomňa sa hladina i tráva správajú inak.
Cez krajinu kreslím vlastnú cestu
Narodím sa vysoko a stále sa ponáhľam nižšie. Cestou zbieram pramene, míňam mosty a bez prestania mením brehy, ktoré ma držia v objatí.
Tichý rok čo rok rastie
Mám korene hlboko, no k nebu sa hrniem bez cieľa. Na jar nesiem nový šat, v lete tieň a v zime ostanem stáť ako spomienka na vietor.
Keď sa nebo zatiahne, začnem koncert
Prichádzam z oblakov a jemne bubnujem na strechy, listy aj okná. Po mne býva vzduch sviežejší a chodníky lesklé.
Neviditeľný hráč v korunách stromov
Nerozbalím sa do tvaru, no viem roztočiť mlyn aj rozhádzať listy po lese. Raz som len šepot, inokedy silný nápor, čo sa opiera do tváre. Čo to je?
Strážca tieňa, vetra aj vtáčích hniezd
Mám korene hlboko pod zemou, no tvár ukazujem oblohe. V lete dávam tieň, na jeseň mením šaty a v zime stojím ticho ako strážca krajiny.