Hádanka #8001:
Padá z neba, no nie vždy je vidieť
Niekedy som len pár kvapiek na skle, inokedy rozmením oblohu na stovky čiarkovitých nití. Keď prídem, zem stíchne a vôňa sa z lesa zdvihne skôr než ja odídem.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Padá z neba, no nie vždy je vidieť
Niekedy som len pár kvapiek na skle, inokedy rozmením oblohu na stovky čiarkovitých nití. Keď prídem, zem stíchne a vôňa sa z lesa zdvihne skôr než ja odídem.
Stojím na mieste, no mením sa celý rok
Dávam tieň, šumím vo vetre a často ukrývam vtáčie hniezda. Keď prídu jesenné dni, niektorí z nás zhodia šaty, iní ich držia stále.
Zem sa tu dvíha k oblakom
Z diaľky vyzerám ako ticho stojaca stena, no keď sa ku mne priblížiš, ukážem svahy, kamene aj zmeny počasia. Ľudia na mňa vystupujú, nie pod mňa.
Tichý vysoký sused v lese
Stojím na jednom mieste, no rok čo rok mením kabát. V lete dávam tieň, na jeseň listy púšťam k zemi a niekedy nesiem aj ovocie alebo šišky.
Keď ma necítiš, je pokoj. Keď zosilniem, všetko sa dá do pohybu.
Nemám telo, no viem ohýbať stromy a rozvlním hladinu. Niekedy som jemný šepot, inokedy prudký nápor, ktorý prinesie aj zmenu počasia.
Dotýkam sa neba, no stojím na zemi.
Môj vrchol býva v oblakoch a moje svahy menia farbu s ročným časom. Keď ma chceš zdolať, nestačí len pozrieť hore, treba aj výdrž a správny smer.
Strážca tieňa, vetra aj plodov
Stojím na jednom mieste, no rokmi sa mením a hrubnem. Dávam tieň, šumím vo vetre a často niesam ovocie alebo šišky.
Pohyblivá cesta vody v krajine
Nie som stojatá plocha ani len prúd po daždi. Mám prameň, tok a ústie, pretekám krajinou a viem vytvoriť zákruty, brehy aj mosty nad sebou.
Pomaly si razím cestu krajinou
Nevnímam ruch ako cestička, no spájam horu s morom či jazerom. Niekedy som pokojná, inokedy divoká a vždy ma spoznáš podľa toku.
Nevidno ma, no hýbem všetkým okolo
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy sa opieram do tváre tak silno, že musíte pritiahnuť kabát. Nemám ruky, no viem rozniesť lístie aj oblaky.