Hádanka #23965:
Nemám nohy, a predsa sa ma nik neobíde
Z diaľky vyzerám ako tichý obor, no kto ku mne vystúpa, cíti chlad a vietor aj uprostred leta. Môžem mať les na úpätí a sneh na pleciach.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nemám nohy, a predsa sa ma nik neobíde
Z diaľky vyzerám ako tichý obor, no kto ku mne vystúpa, cíti chlad a vietor aj uprostred leta. Môžem mať les na úpätí a sneh na pleciach.
Kam sa vyšplhá aj pohľad
Z doliny vyzerám ako tichý obr, no zhora na mňa tlačí vietor a chlad. Kto ku mne ide, vie, že každým krokom ubúda stromov a pribúda výhľad.
Stojím roky a predsa rastiem
Na jar obliekam nový kabát, v lete dám tieň a na jeseň púšťam listy ako drobné listy z knihy. Som tichý sused v lese aj pri dome.
Tichý svedok rokov
Nechodím, a predsa sa počas rokov presúvam vyššie aj ďalej od pôdy. V lete tienim, v zime stojím nahý, no stále držím nebo nad hlavou ako zelený dáždnik.
Prichádza potichu, no počuť ho skôr než vidieť.
Najprv cítiš jeho chlad na tvári, až potom sa objavia kvapky na skle a vôňa zeme. Niekedy trvá minútu, inokedy celý deň a mení cestu na lesklú stuhu.
Tečie ďalej, aj keď ju nikto nenesie
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie pramene. Rozdeľujem krajinu, no zároveň spájam mestá, mosty a brehy.
Neviditeľný maliar, čo mení krajinu za chvíľu
Nevidíš ma, no vieš, že som tu, keď sa listy obracajú a voda na hladine kreslí vrásky. Raz som jemný dotyk, inokedy mám silu ohnúť strom aj rozohnať mraky.
Keď prichádzam, všetko stíchne
Príde pred skokmi teplomera aj pred vôňou mokrej zeme. Keď padám, kreslím na okná čiary a listy sa podo mnou lesknú.
Mám korene, no nechodím.
Počas roka mením šaty, no z miesta sa nepohnem. Dávam tieň, šumím vo vetre a po mne často lezú veverice. Kto som?
Stúpam bez krokov
Z diaľky vyzerám ako pokojná stena, no kto sa ku mne priblíži, nájde kamene, chlad a vietor. Keď sa na mňa pozrieš z údolia, som vysoký; keď na mňa vystúpiš, zistíš, že som len začiatok ďalšej cesty.