Hádanka #22407:
Vystupuješ ku mne pomaly, no mením výhľad
Zo spodku vyzerám ako masa skál, ale z vrchu často vidno ďaleko za obzor. Nie som kopec pri dome; v chladnejšom vzduchu môžem mať sneh aj vtedy, keď dole je jar.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Vystupuješ ku mne pomaly, no mením výhľad
Zo spodku vyzerám ako masa skál, ale z vrchu často vidno ďaleko za obzor. Nie som kopec pri dome; v chladnejšom vzduchu môžem mať sneh aj vtedy, keď dole je jar.
Bez neho by bol les len tichá prázdnota.
Má korunu, ale nie je kráľom. Po rokoch rastie do výšky, v lete dáva tieň a na jeseň môže meniť farbu, no nikdy neodíde z miesta.
Nemám dvere, no na mňa sa šplhá pohľad
Z diaľky vyzerám nehybne, no mení ma vietor, sneh aj čas. Kto chce hore, musí si ma zaslúžiť krok za krokom.
Bez neho by les pôsobil prázdne.
Má kmeň, korunu aj hlboké korene, ale nehýbe sa z miesta. Na jar pučí, v lete dáva tieň a v zime stojí ticho ako strážca krajiny.
Z diaľky vyzerá pokojne, no stále sa mení.
Má nohy zo skál a čelo v oblakoch, no nekráča. Ráno sa naň lepí hmla, v zime sneh a v lete ho obchádzajú búrky. Kto chce ďaleko dovidieť, ide práve tam.
Keď obloha zmení názor
Prídem potichu, ale zanechám stopy na chodníku aj na streche. Niekedy som jemný šepot, inokedy bubnovanie, po ktorom sa všetko leskne.
Vyrastám z pôdy a dávam tieň.
Mám korene skryté pod zemou a na jar i v lete nosím listy. Keď stojím pri ceste alebo v lese, pomáham chladiť vzduch a ukrývam vtáky.
Nevidíš ma, ale cítiš ma všade.
Raz jemne hladím lístie, inokedy trhám šarkanom šnúru. Nemám tvar ani farbu, no viem rozhýbať more, oblak aj mlynské krídla.
Kamenný strážca nad dolinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa pomalšie než rok. Na mojom úbočí sa drží sneh dlhšie a z môjho vrcholu vidno viac než z lesa podo mnou.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Raz som úzka ako niť, inokedy si pýtam mosty a brehy. Nechodím v kruhu, ale stále sa ponáhľam ďalej, až napokon stratím meno v inom svete.