Hádanka #24281:
Nevidíš ma, ale hýbem korunou stromov
Nie som voda, no viem rozvlniť hladinu aj trávy na kopci. V lese ma cítiš skôr, než ma počuješ, a keď zosilniem, klobúk ti neudrží hlavu. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, ale hýbem korunou stromov
Nie som voda, no viem rozvlniť hladinu aj trávy na kopci. V lese ma cítiš skôr, než ma počuješ, a keď zosilniem, klobúk ti neudrží hlavu. Čo som?
Keď sa nebo zatiahne
Začnem potichu, no čoskoro ma počuť na streche aj v lese. Niesom víchor, ale viem rozvoniavať zem a priniesť mláky. Čo som?
Ticho rastieš a všetko pod tebou mení meno
Stojím vysoko, no nie som strom. Môže ma obísť hmla, sneh aj vietor a ľudia na mňa stúpajú, aby videli ďalej než do svojho dňa.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Začínam ako kvapka vysoko v horách a cestou zbieram ďalšie. Môžem rozdeliť mesto, kŕmiť polia aj vyhladiť kameň, no stále idem ďalej.
Ticho stojím, no mením rozhľad
Z diaľky pôsobím ako hrana sveta a zblízka ma tvorí kameň, pôda aj vietor. Keď na mňa vystúpiš, neponúknem cestu ďalej, len pohľad, ktorý sa tiahne nad stromami.
Tichý strážca obzoru
Zo zeme vyrastám pomaly, no z diaľky ma uvidíš skôr než strom. Keď na mňa niekto vystúpi, odmením ho výhľadom, ktorý sa končí až pri oblohe.
Cesta, čo si sama vytesáva smer
Nevyberá si dvere ani chodníky, predsa sa vie prestriť cez krajinu od prameňa až po ústie. Niekedy je pokojná, inokedy berie brehy so sebou, no stále tečie len jedným smerom.
Nevidno ma, no hýbem svetom okolo teba
Vieš ma cítiť na lícach aj v korunách stromov. Niekedy len šepkám, inokedy zatváram dvere a žením všetko, čo nie je pribité.
Tečie, no nemá nohy ani dvere
Rodí sa v horách, preteká krajinou a cestou si berie mená od miest, ktorými prejde. Nakoniec sa stratí vo väčšej vode.
Bez mňa by krajina mlčala inak.
Nevznikám na jednom mieste a predsa ma každý pozná podľa prúdu. Cez hory sa pretlačím, cez mesto pretečiem a napokon sa stratím vo väčšej vode.