Hádanka #8341:
Nevidíš ma, ale hýbem celou krajinou
Dotknem sa stromov aj hladiny rieky, no nemám ruky. Raz som jemný šepot, inokedy silný náraz, ktorý prevráti dáždnik aj myšlienky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, ale hýbem celou krajinou
Dotknem sa stromov aj hladiny rieky, no nemám ruky. Raz som jemný šepot, inokedy silný náraz, ktorý prevráti dáždnik aj myšlienky.
Cesta vody, ktorá nikdy nekončí
Rodím sa z prameňov, prechádzam mestami aj lesmi a stále si hľadám cestu ďalej. Niekde som pokojná, inde divoká, no nikdy nestojím na mieste.
Stojím pevne, no mením pohľad na svet
Zdoláva ma len námaha, nie vietor. Z môjho vrchu vidno ďaleko, no často mi tvár zakryjú oblaky a ticho, ktoré dole nepoznáš.
Ticho, tieň a ročné prstene
Vyrastám bez hluku, no meria sa podľa mňa čas aj vek krajiny. Môžem mať listy, ihličie alebo len holé konáre, a predsa držím pôdu i tieň.
Keď sa rozbehne, všetko sa hýbe
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Niekedy len šepkám, inokedy viem poriadne rozvlniť oblečenie aj vodu.
Nevidno ma, ale viem ohnúť strom aj vlnu.
Raz som len pohladenie v lístí, inokedy nátlak, čo vie zavrieť dvere a rozbúchať more. Nemám tvar ani farbu, no v pohybe ma cíti každý strom na kopci.
Tichý kolos nad krajinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa s počasím aj ročnými obdobiami. Kto ku mne vystúpa vysoko, často zistí, že mám na temene chladnejšie tajomstvá než dolina podo mnou.
Nevidíš ma, ale bez mňa sa listy takmer nepohnú.
Občas ma cítiš skôr na tvári než v ušiach. Keď zosilniem, voda na jazere začne kresliť vlnky a stromom sa rozkývajú koruny.
Prichádzam potichu, no mením celý deň
Niekedy som len jemný šum na streche, inokedy skresľujem výhľad aj kroky v lese. Nechytíš ma do dlane, no po mne ostane mokrá zem a vôňa pôdy.
Tečiem, no nemám nohy.
Raz som úzka, raz široká a niekedy ma prejdeš po moste bez toho, aby som sa zastavila. Vyrážam z hôr, zbieram mená po ceste a končím v inom veľkom objatí vody.