Hádanka #3521:
Cesta, čo nikdy nespí
Rodím sa vysoko, no netrvám na jednom mieste. Krútim sa medzi brehmi, niekedy som pokojný a inokedy divoký, no stále niekam odnášam vodu.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #3514:
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári
Keď sa rozbehnem, šumí mi tráva aj koruny stromov. Niekedy viem byť jemný a inokedy strhnem čiapku z hlavy, no sám sa nikdy neukážem.
Hádanka #3507:
Príde aj bez pozvania a zmení krajinu za minútu
Najprv ho cítiš na vzduchu a na pokožke, až potom počuješ jeho rytmus. Nezostáva dlho v jednej podobe: raz je len šepot, raz hustá clona, čo maľuje cesty do lesku.
Hádanka #3500:
Tichý domov pre vtáky aj tiene
V lete dáva tieň, v zime zostáva stáť bez slov. Čím je starší, tým viac príbehov nosí v kruhoch vo svojom vnútri.
Hádanka #3493:
Rastiem pomaly, ale držím sa pevne
Viem byť vysoký aj nízky, no vždy mám korunu plnú listov alebo ihličia. Zvieratá v mojom tieni hľadajú úkryt a vietor so mnou často hrá vlastnú hudbu.
Hádanka #3487:
Cesta bez kolies a bez brán
Začnem ako tenký pramienok, no cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niekde som pokojná, inde sa ponáhľam tak, že mením brehy aj krajinu. Čo som?
Hádanka #3476:
Z obzoru sa zdá malá, zblízka vie unaviť.
Keď sa k nej blížim, jej steny akoby rástli vyššie. Hore býva chladnejšie, vietor silnejší a výhľad odmení len toho, kto vydrží stúpať.
Hádanka #3450:
Nevidno ma, ale mením smer vecí okolo seba.
Keď si myslíš, že nič nie je v pohybe, ja už kreslím v korunách stromov aj na hladine. Raz som len šepot, inokedy hrám dvere aj oblaky.
Hádanka #3442:
Mlčky rastie, no drží krajinu pokope
Mám korene hlboko v zemi a ruky dvíham k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň šuštím a v zime stojím, akoby som spal bez pohybu.
Hádanka #3436:
Ticho stojím nad krajinou
Zďaleka som len šedý chrbát na obzore, no zblízka ukážem kamene, les aj sneh. Kto ma chce prejsť, musí šetriť dych aj kroky.