Hádanka #2053:
Zem ma drží, no ja sa dvíham vyššie.
Môžeš ma obísť, no nie vždy ma prejsť bez námahy. Vrcholom sa končím, ale moja cesta býva plná kameňov, lesa a ticha. Nie som oblaky, hoci sa mi k nim ľudia približujú. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Zem ma drží, no ja sa dvíham vyššie.
Môžeš ma obísť, no nie vždy ma prejsť bez námahy. Vrcholom sa končím, ale moja cesta býva plná kameňov, lesa a ticha. Nie som oblaky, hoci sa mi k nim ľudia približujú. Čo som?
Kľukatý pás vody v krajine
Rodím sa vo vrchoch, no nezostávam tam dlho. Nesiem kamene, odrážam stromy a nakoniec sa stratím v inom veľkom vode.
Nevidíš ma, ale cítiš ma
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy zatvorím dvere aj okno. Môžem mať silu pohladiť tvár alebo rozčerím hladinu bez toho, aby som mal vlastné ruky.
Kamenný vrchol, čo mení počasie
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrch vie zastaviť vietor a zmeniť oblohu nad údoliami. Kto na mňa vystúpa, ten často cíti, že svet je zrazu vyššie a tichšie.
Tichý strážca krajiny
Mám korene v zemi, no ruky dvíham k nebu. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a z diaľky ma spoznáš podľa koruny.
Púšťam sa krajinou ako sivá stuha
Viem sa vinúť medzi stromami, cez mestá aj popri lúkach. Nechodím po ceste, ale mnohé cesty sa ku mne radi pritúlia.
Nevidíš ma, ale mením smer všetkého okolo seba.
Niekedy som len jemný dotyk, inokedy viem lámať dáždniky aj šľahať hladinu. Keď prebehnem lesom, stromy sa ozvú bez jediného slova.
Cesta, čo sa sama hýbe
Nevyrastám na jednom mieste ako strom a predsa stále niekam mierim. Raz som úzka, raz široká, a do krajiny vnášam šum aj odraz oblohy.
Kronika rokov napísaná do kôry.
Na jar mám jemné šaty, v lete tieň a v zime ostávam nahý, no stále stojím. V mojom kmeni sa ukrýva vek a v korunách sa hádajú vtáky. Neviem chodiť, a predsa mením krajinu.
Tichý rastúci strážca krajiny
Pijem dážď cez korene a držím sa zeme pevnejšie, než vyzerám. Každý rok pridám ďalšie poschodie tieňa a môžem byť domovom pre vtáky aj huby.