Hádanka #1895:
Tichý stĺp, ktorý drží krajinu nad zemou.
Počas jedného roka sa mením od holých konárov po zelený tieň a späť. Bez pohybu stojím na mieste, no pritom rastiem, dýcham a schovávam v sebe vtáky aj vietor.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý stĺp, ktorý drží krajinu nad zemou.
Počas jedného roka sa mením od holých konárov po zelený tieň a späť. Bez pohybu stojím na mieste, no pritom rastiem, dýcham a schovávam v sebe vtáky aj vietor.
Cesta vody cez krajinu
Začínam vysoko a postupne sa predlžujem cez lúky aj mestá. Niekedy som pokojná, inokedy šumím tak silno, že ma počuť ešte predtým, než ma uvidíš.
Stojím celé roky, no stále sa mením.
Z jednej chvíle som holý, o pár mesiacov plný tieňa a šušťania. Nepresúvam sa, a predsa ku mne prichádzajú vtáky, vietor aj mená vyryté do kôry.
Cesta vody krajinou
Nevie stáť na mieste a predsa si hľadá vlastnú cestu. Obchádza kamene, rozdeľuje krajinu a nakoniec sa stratí tam, kde je vody najviac.
Mlčí, no stále rastie
Nesedí na jednom mieste len tak náhodou, drží pôdu, dáva tieň a každú jar mení šaty. Keď sa hýbe vzduch, najprv to počuť v jeho korunách.
Nevidno ma, ale mením všetko okolo.
Niekedy hladím listy tak jemne, že ich sotva počuť, inokedy lámem dáždniky a žením oblaky. Nemám tvar ani farbu, no podľa mňa sa mení more, les aj obloha.
Stojí ticho, no mení krajinu okolo seba.
Má korene hlboko v zemi a korunu vysoko nad hlavou. V lete dáva tieň, na jeseň púšťa listy a často pamätá viac než ľudia v dedine.
Tichý svedok ročných období
V lete robím tieň a na jeseň púšťam listy. Mám kmene, konáre a niekedy aj vtáčie hniezda, no celý život stojím na jednom mieste.
Keď sa dvíham, mení sa aj dych krajiny
Nie som len kus zeme vyššie než okolie. Mám svahy, ktoré vedia ukryť chodníky, a vrchol, na ktorý sa nechodí bez dôvodu.
Cesta, čo nikdy nezostane na mieste
Rodím sa vysoko, no dlho sa nezdržím na jednom mieste. Prekážky obchádzam a nakoniec sa stratím v širšom svete.