Hádanka #3428:
Nedá sa chytiť do dlane, no vie pohnúť celým lesom.
Raz len šuchotám v korunách, inokedy dvíham prach na ceste a žením oblak cez oblohu. Nevidno ma, ale podľa mňa sa kývajú stromy aj voda.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nedá sa chytiť do dlane, no vie pohnúť celým lesom.
Raz len šuchotám v korunách, inokedy dvíham prach na ceste a žením oblak cez oblohu. Nevidno ma, ale podľa mňa sa kývajú stromy aj voda.
Kto drží v parku tieň aj vtáky?
Rastiem pomaly, no rokmi sa mením na domov pre vtáky a tieň pre ľudí. Mám korene v zemi, no moje ruky siahajú k oblohe a pri vetre šumím bez slov.
Nič ma nedrží na mieste, a predsa mám smer
Začínam pri prameni, no nikdy tam nezostanem. Prechádzam lesom, mestom aj rovinou a všetko, čo zbieram po ceste, nesiem ďalej. Môžem sa stratiť v zemi aj skončiť v mori.
Mám roky, no nechodím.
Rastiem potichu a z jedného kmeňa nosím veľa rúk. V lete dám tieň, na jeseň listy a v zime len kostru, podľa ktorej ma spozná aj vietor.
Príde potichu a mení vzduch
Najprv je len šum v diaľke, potom ťa dobehne na ulici aj v lese. Nechávam kvapky na listoch, no nie vždy trvám dlho; po mne býva zem tmavšia a čerstvá.
Stojím, aj keď sa všetko okolo hýbe
Narastiem bez nôh a nepohnem sa z miesta ani vo vetre. Každý rok si obliekam nový kabát, no zvnútra ostávam stále ten istý.
Kamenný stĺp medzi nebom a dolinou
Z diaľky vyzerám ako jeden tvar, no zblízka mám chodníky, skaly aj zmenu počasia na každom kroku. Kto ma chce prejsť, nesmie sa ponáhľať ani podceniť výšku.
Stojím, ale stále rastiem
Mám kmeň, konáre aj listy, no nohami sa nepohnem. V lete dám tieň a na jeseň zhodím šatstvo bez slova.
Prichádzam nepozvaný, no mením všetko
Najprv ma cítiš vo vzduchu, až potom ma vidíš na skle, tráve či kabáte. Keď prídem dlho, zem stíchne a chodník dostane lesk, ale ja nie som mlha.
Stojím vysoko a mením počasie okolo
Zo zdola som len veľký silueta na obzore, no hore ma čakajú skaly, chlad a výhľad. Kto na mňa stúpa, musí sa spoliehať na vlastné nohy.