Hádanka #3698:
Tichý vysoký dom v krajine
Nerástol som zo dňa na deň, no každý rok pridám nový kus života. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami a pevne držím miesto v zemi.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý vysoký dom v krajine
Nerástol som zo dňa na deň, no každý rok pridám nový kus života. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami a pevne držím miesto v zemi.
Keď sa pozeráš hore do diaľky
Z diaľky vyzerám pokojne, no moja tvár sa mení s oblakmi a vetrom. Na mňa sa lezie, z môjho úbočia steká voda a z vrchu vidno ďaleko.
Tichý svedok ročných období
Nechodím, a predsa sa po mne dá čítať čas. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami a v zime stojím nahý, no stále držím zem pod sebou.
Ticho sa dvíha nad krajinu
Z doliny vyzerám ako stena, z vrcholu zas vidno ďaleko za mňa. Ľudia ma zdolávajú pomaly, lebo cesta nahor býva dlhá a strmá.
Zem sa dvíha až k oblakom
Mám svahy, ktoré skúšajú nohy, a vrchol, ktorý sa často skrýva v hmle. Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa vetrom, vodou aj časom.
Nad lesom stojí tichý strážca
Z diaľky pôsobím ako stena, no zblízka mám chodníky, skaly aj vrchol. Keď sa na mňa šplháš, vzduch redne a výhľad rastie s každým krokom.
Bez neho by les nešumel tak ako dnes
Mám kmeň, korunu aj korene, no nie som kráľ. V lete dávam tieň a na jeseň zo mňa padá farebná paráda.
Drží zem, hoci sa nehýbe
Na jar sa odieva do nových listov, v lete vrhá tieň a na jeseň púšťa plášť. Má kmeň aj korunu, no domovom je mu zem a nebo zároveň.
Ticho stojím a mením obzor
Z diaľky vyzerám ako obrovský chrbát krajiny. Hore je chladnejšie a kto sa ma rozhodne zdolať, ten sa poriadne zapotí.
Z diaľky ticho stojím, no mením celé obzory.
Môžem byť zalesnený, holý aj zasnežený a často oddeľujem údolí od neba. Keď sa na mňa niekto vyšplhá, svet pod ním sa zmenší.