Hádanka #2220:
Keď sa na ňu vyšplháš, svet sa zmenší
Z diaľky stojím ticho, no zblízka mám skaly, chodníky aj sneh na vrchole. Ľudia ma zdolávajú kvôli výhľadu a niekedy ma obídu len pohľadom.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #2213:
Vrchol, ktorý z diaľky klame.
Z mesta vyzerám ako veľká hŕba na obzore, no hore ma čaká chlad, vietor a menej vzduchu. Nie som budova ani kopec pri ceste. Čo som?
Hádanka #2204:
Nevidno ma, no mením krajinu.
V korunách stromov sa hrám s listami a na hladine vody kreslím vlny, hoci nemám ruky. Raz som jemný šepot, inokedy prudký nápor, čo zháša pokoj.
Hádanka #2197:
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a bežím nižšie bez prestávky. Mením krajinu, beriem si zákruty a pri ústí už neviem, či som ešte ten istý.
Hádanka #2191:
Ticho stojím a mením krajinu.
Mám kmeň, korunu a korene ukryté v zemi. Na jeseň púšťam listy, no počas leta dávam tieň aj šum vetru.
Hádanka #2184:
Držím zem, vodu aj vtáky v tieni
Z malej semienka vyrastiem do výšky a roky si pamätám vietor v korunách. Mám kmeň, no nie som stĺp, a listy mi na jeseň odchádzajú bez rozlúčky.
Hádanka #2179:
Tichý obor, čo delí krajinu na dve strany
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením sa vplyvom počasia aj času. Keď na mňa vystúpiš, krajina sa podo mnou zmenší a vietor býva prudší.
Hádanka #2164:
Stojím, no stále sa mením s obzorom
Ľudia ma vidia z diaľky ako pevný vrchol, no môj chrbát môže byť holý, lesnatý aj zasnežený. Čím vyššie vystúpiš, tým viac cítiš vietor a ticho.
Hádanka #2147:
Nerastiem naraz, ale vrstvím čas
Začínam ako tenká niť v zemi, potom sa opieram o oblohu a z roka na rok pridávam prstene do pamäti. V lete dám tieň, v zime odhalím kostru bez slov.
Hádanka #2141:
Ticho stojím, ale mením obzor
Z diaľky pôsobím nehybne, no cestu ku mne vie skomplikovať každé stúpanie. Na mojom chrbte býva chladnejšie a vietor tam znie ostrejšie.