Hádanka #24445:
Nikdy nestojím na mieste, ale vždy mám cestu.
Raz som úzka ako niť, inokedy široká ako ulica. Nesiem kamene, listy aj člny a napriek tomu ma nikto nevie zovrieť do dlane. Čo som?
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #24437:
Živý stĺp, čo rastie roky
Nerobím hluk, no držím vietor aj vtáky. Z jedného tela robím tieň, z kmeňa príbehy a z konárov schodisko pre svetlo.
Hádanka #24431:
Keď sa zdvihneš vyššie, mení sa aj pohľad na svet.
Nevyrastám v záhrade a neviem sa ohnúť vo vetre. Mám svahy, vrchol a často na mne leží sneh, aj keď dole už kvitnú kvety.
Hádanka #24426:
Prichádzam potichu, no zanechám stopy
Najprv ma cítiš na vzduchu a až potom počuješ. Keď dorazím, chodníky sa lesknú a kvety sa sklonia pod mojou váhou.
Hádanka #24418:
Tichý stĺp v lese
Nerastiem nohami, a predsa sa stále dvíham k nebu. Môžem mať hrubú kožu, kruhy v tele a listy, ktoré sa trasú aj bez slov.
Hádanka #24412:
Nie je to cesta, no vie viesť krajinou.
Začína v horách a bez mapy si nájde vlastnú cestu. Niekedy je úzka, inokedy široká, a stále niekam nesie vodu ďalej. Čo je to?
Hádanka #24405:
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a po ceste sa kľukatím cez lesy aj mestá. Nikdy nestojím na mieste a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Hádanka #24399:
Nenápadne mením krajinu každý deň.
Rodím sa vysoko a rastiem z mnohých malých kvapiek či topiaceho sa snehu. Cez dediny prechádzam ticho, no pri ústí sa už rozprávam s morom iným hlasom.
Hádanka #24393:
Ticho stojí, no vidieť ho zďaleka
Na mape som len tvar, v skutočnosti mi vietor lezie po bokoch. Na vrchol sa nechodí len pre výhľad, ale aj preto, že odtiaľ je svet iný.
Hádanka #24387:
Rastie pomaly, no dáva tieň aj listy.
Vyrastá zo zeme, rokmi sa rozširuje a jeho koruna vie schovať pred slnkom. Keď príde jeseň, často zhodí ozdoby, ktoré celé leto nosil. Čo je to?