Hádanka #8538:
Voda, ktorá sa nikdy nezastaví
Začnem ako tenký pramienok v horách a postupne zbieram ďalšie vody. Môžem pretínať mestá aj lesy, no vždy si hľadám cestu ďalej.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Voda, ktorá sa nikdy nezastaví
Začnem ako tenký pramienok v horách a postupne zbieram ďalšie vody. Môžem pretínať mestá aj lesy, no vždy si hľadám cestu ďalej.
V lete dám tieň, v zime ticho stojím.
Mám korene schované v zemi a ruky vystrené do výšky. Každý rok mi pribúda nový prsteň a vietor mi píše do listov bez pera. Čo som?
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam vysoko a ďalej si hľadám vlastnú cestu medzi kameňmi a stromami. Môžem byť pokojná aj divoká, no vždy sa nakoniec vlejem niekam väčším.
Príde potichu, no zmení celý deň
Najprv ma cítiš na koži, potom ma počuješ bubnovať do strechy a listov. Keď skončím, vzduch vonia inak a chodníky sa lesknú, hoci som sa nikde neukázal naplno.
Keď prídem, okná spievajú ticho
Prídem potichu, no zem po mne zmäkne a vôňa sa z lesa zdvihne vyššie. Niekedy len šteklím strechu, inokedy ma ľudia preklínajú pre mokré topánky.
Keď sa objavím, zem stíchne a vzduch oťažie.
Prichádzam z oblakov a najprv ma cítiš na koži. Niekedy som len jemné kvapkanie, inokedy bubnujem na strechy a mením suchú cestu na lesklú.
Z diaľky sa zdám pevná, no mením sa s každým krokom
Mám svahy, chodníky aj ticho, ktoré vie byť tvrdšie než hluk mesta. Keď sa ku mne priblížiš, zistíš, že môj vrchol nie je vždy kamenný a cesta nahor vie skrývať vietor aj sneh. Čo som?
Stojím vysoko, no nepohnem sa
Môj vrch sa dotýka oblakov, no ja nikam nekráčam. Z diaľky vyzerám ticho, ale kto ma skúsi prejsť, ten rýchlo pocíti, koľko úsilia vo mne je.
Neviditeľný pohyb v tráve
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Viem rozvlnit trávu, roztočiť listy a pomôcť šarkanovi stúpať.
Koreňmi pijem, vetrom šepkám.
V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a po rokoch v sebe ukrývam kruhy. Bez hlasu stojím na mieste, no mením krajinu okolo seba.