Hádanka #3004:
Neviditeľný vodič vetiev a mrakov
Nemá ruky, a predsa ohýba stromy aj rozvíri hladinu. Raz je len šepot v korunách, inokedy pritlačí dvere tak silno, že si ho zapamätáš na dlho.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný vodič vetiev a mrakov
Nemá ruky, a predsa ohýba stromy aj rozvíri hladinu. Raz je len šepot v korunách, inokedy pritlačí dvere tak silno, že si ho zapamätáš na dlho.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Nepamätám si jediné miesto, a predsa ma každý vie sledovať od prameňa až ďalej. Raz som pokojná, inokedy silná a mením krajinu bez slov.
Tichý obor, čo každý rok mení šaty
Koreňmi držím zem a vo vetre šepkám bez slov. Raz som holý, inokedy plný tieňa, no stále stojím na jednom mieste.
Keď sa obloha zatiahne, začnem písať
Prichádzam v kvapkách, no niekedy ma pocítiš len vo vzduchu ešte skôr, než dopadnem na zem. Zjemním prach, zobudím zem a po mne zostanú mláky aj vôňa lesa.
Padám z neba, no nie som hviezda
Prichádzam potichu a mením suchú zem na lesklé chodníky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy bubnujem na strechy tak dlho, až sa ľudia schovajú dnu.
Nesiem tieň aj príbeh rokov
Som pevne zapustený v zemi, no stále siaham vyššie. Na jar ma zdobia jemné znaky života a v lete dávam tieň, pod ktorý sa schováš. Čo som?
Cesta vody, ktorá nikdy nespí
Začínam vysoko a nechávam sa viesť svahmi, údoliami aj mestami. Niekde som úzka a divoká, inde sa rozlievam do široka, no stále mierim ďalej.
Nad krajinou stojí, no sama sa nepohne
Zdola sa zdá, že stráži celé okolie a nikdy nestráca výšku. Keď sa na ňu vyšplháš, mení sa výhľad aj dych.
Stojí vysoko, no nechodí.
Z diaľky sa zdá nemenná, no zvnútra ju neustále mení dážď, mráz aj čas. Pre niekoho je hranica obzoru, pre iného cieľ, na ktorý treba dlhý dych.
Cesta vody, ktorá nikdy nestojí
Rodí sa vyššie v krajine a celé dni si hľadá cestu nižšie, až napokon zmizne v širšej vode. Niekedy je pokojná, inokedy si berie brehy a mení tvár krajiny.