Hádanka #3125:
Cesta, čo nikdy nespí
Nerastiem na jednom mieste, ale stále si pamätám smer. Raz som úzka a tichá, inokedy široká a hlučná, a cez moje brehy sa menia polia aj mestá.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #3102:
Nevidno ma, ale mením celé počasie
Pri otvorenom okne rozhýbem záves aj listy na strome. Som všade okolo, no keď stíchnem, všetko sa zrazu správa pokojnejšie.
Hádanka #3087:
Môj príbeh začína hlboko pod zemou.
Stojím na jednom mieste, no každým rokom som vyšší a mám vrstvy ako kroniku. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a po zime sa zasa preberiem.
Hádanka #3079:
Tichý strážca lesa, čo rastie roky.
Mám kmene, čo držia korunu vysoko nad zemou, a v listoch mi šumí vietor. V lete dávam tieň, v jeseni sa farbím a v zime stojím mlčky.
Hádanka #3071:
Nerastiem zo dňa na deň, ale z ciest ma vidno zďaleka.
Zo zeme sa zdvíham vyššie než stromy a môj vrch býva často v oblakoch. Kto ku mne vystúpi, uvidí svet menší a vietor tvrdší.
Hádanka #3062:
Kamenná stráž nad dolinou
Z diaľky vyzerám pokojne, no môj vrchol býva drsný a chladný. Mnohí ku mne smerujú, aby videli krajinu z výšky, kde vietor znie inak.
Hádanka #3050:
Cesta, čo nepozná odpočinok
Začína pri prameni, no dlho tam nezostane. Preteká krajinou, obchádza kamene a nakoniec sa stratí v širšom vode.
Hádanka #3041:
Nevidíš ma, ale mením krajinu
Niekedy som len šepot, inokedy viem lámať konáre a hnať oblaky do behu. Necítia ma len plachty na vode, ale aj les, keď sa mi postaví do cesty.
Hádanka #3024:
Nikdy nestojí, aj keď sa zdá pokojná
Rodí sa vysoko v horách a pod rukami krajiny si hľadá vlastnú cestu. Niekedy je úzka a hlučná, inokedy široká a pomalá, no stále smeruje ďalej. Čo je to?
Hádanka #3017:
Keď sa obloha rozhodne zaplakať
Najprv počuješ tichý šum na streche a potom sa na okne objavia drobné bodky. Vezmeš si dáždnik, lebo zem aj topánky sa rýchlo začnú lesknúť.