Hádanka #4636:
Rastie potichu, no mení celý kraj.
Držím zem, dávam tieň a v korunách sa skrýva vietor. Môžem byť tenký aj mohutný, no bez listov či ihličia by ma niektorí ledva spoznali. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Rastie potichu, no mení celý kraj.
Držím zem, dávam tieň a v korunách sa skrýva vietor. Môžem byť tenký aj mohutný, no bez listov či ihličia by ma niektorí ledva spoznali. Čo som?
Ticho rastiem k nebu
Mám korene pod zemou, kmeň uprostred a vetvy vyššie, kde sa hojda vietor. V lete dávam tieň a na jeseň sa mením farebne bez jedinej farby z ruky.
Píšem krajinu bez pera a mením smer bez navigácie.
Raz som pokojná a plytká, inokedy si viem preraziť cestu cez kamene aj údolia. Kam idem, tam si ma nik na mieste neudrží navždy.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš.
Niekedy som jemný dotyk v listoch, inokedy viem rozvíriť prach aj vlny. Nemám tvar ani vlastný smer, no bez mňa sa strom nepohne a plachta nezachytí nič.
Cez deň nikde nestojím, len putujem.
Neustále tečiem z hôr k nižším miestam a cestou sa pridávajú menšie prítoky. Niekedy som úzka, inokedy široká a tichá.
Stojím vysoko, no neviem utekať
Môže ma obchádzať rieka, objímať les a na mape ma nájdeš ako výraznú prekážku. Z diaľky vyzerám pokojne, no výstup ku mne vie preveriť nohy aj dych.
Kamenný strážca nad dolinou
Zdola vyzerám ako tichá stena, no môj vrchol býva v oblakoch a výstup vie poriadne unaviť. V mojom tieni sa mení počasie aj pohľad na svet.
Vysoká prírodná prekážka, čo mení počasie aj výhľady.
Keď sa na mňa pozeráš zdola, pôsobím pokojne, ale výstup mi dá zabrať. Na vrchole býva iný vzduch a svet podo mnou sa zrazu zdá menší.
Stojím, no neprestanem rásť
Mám kmeň, čo drží výšku, a ruky bez prstov, čo sa pri vetre hýbu. Na jar nosím zelenú korunu, na jeseň ju púšťam bez slova.
Tečie aj bez kolies, no nikam nejde.
Rodí sa vysoko v horách, preteká mestami a nakoniec sa stratí v mori alebo v inej vode. Niekedy je pokojná, inokedy vie po daždi poriadne zdivieť.