Hádanka #3226:
Nevidno ma, ale všade mením pohyb.
V korunách stromov ma počuješ skôr, než ma cítiš. Niekedy len chladím tvár, inokedy silno ohýbam konáre.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidno ma, ale všade mením pohyb.
V korunách stromov ma počuješ skôr, než ma cítiš. Niekedy len chladím tvár, inokedy silno ohýbam konáre.
Nevidíš ma, ale cítiš ma všade okolo
Vieš ma počuť skôr, než ma zbadáš v korunách stromov. Niekedy poháňam obláčik, inokedy len potichu prebehujem údoliami a mením smer podľa hôr.
Nemám nohy, ale mením výhľad
Z diaľky vyzerám ako pokojný múr v krajine, no zdola ma zrážajú potoky aj sneh. Čím vyššie stúpam, tým chladnejšie býva a vietor ma oblieha skôr než domy.
Tichý svedok ročných období.
Narastiem pomaly, no potom dám tieň, plody alebo ihličie. Mám korene v zemi, no ruky mi nevidno, len vetvy, čo sa menia s časom.
Ročný zápisník bez písmen, čo rastie roky.
Držím pôdu pod sebou a tieň nad sebou, no na mieste sa nehýbem. V mojom tele sa dajú čítať minulé roky a pod zemou rozširujem neviditeľnú sieť.
Cez deň krájam krajinu bez noža.
Som cesta, po ktorej sa voda nikdy neunaví. Niekedy som pokojná a široká, inokedy rýchla a hlučná, no stále sa pohybujem jedným smerom.
Neviditeľný pohyb v korunách stromov
Keď sa rozbehnem medzi stromami, nepýtam si cestu. Raz hladím listy, inokedy ich ohýbam tak, že šepot lesa zosilnie na hukot. Môžem byť jemný aj prudký.
Rastie aj vtedy, keď sa nič nehýbe.
Zvonka vyzerám ako ticho, no vo vnútri prebieha ruch. Držím zem pokope, ponúkam tieň a každý rok si skúšam nový kabát bez toho, aby som sa presťahoval.
Prichádzam potichu, no počuť ma ďaleko
Najprv sa stratia ďaleké kopce, potom sa listy lesknú ako po kúpaní. Nie som rieka ani more, no z neba viem spraviť bubnovanie.
Zem, čo sa dotýka oblakov.
Nechodím, no mením cestu vetra aj vody. Môžem byť tichá pri úsvite a ostrá, keď sa na mňa oblačia mraky.