Hádanka #4741:
Kde sa zem dvíha k oblakom
Nie som les ani rieka, no mením krajinu na diaľku aj zblízka. Na mape ma spoznáš podľa šikmých čiar a v zime si často nosím bielu čiapku.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Kde sa zem dvíha k oblakom
Nie som les ani rieka, no mením krajinu na diaľku aj zblízka. Na mape ma spoznáš podľa šikmých čiar a v zime si často nosím bielu čiapku.
Rastie potichu, no drží krajinu pokope.
Viem stáť na jednom mieste celé roky a pritom sa stále meniť. V korune ukrývam tieň, v koreňoch pevnosť a v každom období inú tvár. Čo som?
Stojím potichu a rastiem do výšky
V lete dávam tieň a na jeseň mením farby. Moje konáre sa hýbu vo vetre, ale korene ma držia pevne na mieste.
Prídem potichu a všetko znie inak
Najprv ma cítiš na koži, až potom ma vidíš na skle. Nehýbem sa sám od seba, ale keď sa rozbehnem, rozvlním more, rozšírim pachy a prikloním stromy k zemi. Niekedy ma ľudia volajú jemne, inokedy s rešpektom.
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodím sa vysoko a cestou zbieram mená od potokov. Nie som rovná ani tichá, no vždy si nájdem smer a nakoniec sa stratím v inom vodeplnom objatí.
Putujem krajinou ako strieborná niť
Začínam vysoko a cestou sa ku mne pripájajú menšie pramene. Nechodím rovno, ale vždy si nájdem cestu k väčšiemu objatiu vody.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Nechodím rovno ako cestička a predsa ma všetko sleduje od prameňa až po ústie. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a tichá, no stále nesiem vodu ďalej.
Neviditeľný hýbateľ stromov
Nevidno ma, no záclony ma prezradia a koruny stromov sa predo mnou uklonia. Raz len pohladím tvár, inokedy zatvorím okno.
Z diaľky pôsobím pokojne, zblízka dám zabrať
Rastiem tam, kde sa zem dvíha a vzduch redne. Keď na mňa lezieš, mení sa výhľad aj dych a vrchol býva bližšie, než sa zdá.
Na mape vyzerám pokojne, no z diaľky som mohutná
Môj vrch často mizne v oblakoch a cestou nahor sa ti mení dych aj výhľad. Zdolávať ma býva náročné, ale zhora vidno ďaleko.