Hádanka #2924:
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodí sa v horách, no cez krajinu sa nepohybuje po rovinke. Kdekoľvek ide, stále si hľadá novú cestu až k širšej vode. Čo je to?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodí sa v horách, no cez krajinu sa nepohybuje po rovinke. Kdekoľvek ide, stále si hľadá novú cestu až k širšej vode. Čo je to?
Nie je to cesta, no vie viesť ďaleko
Rodím sa vysoko a končím tam, kde sa voda stratí medzi vlnami. Po ceste tvarujem krajinu, no nikdy nestojím na mieste a každý úsek vo mne plynie ďalej.
Nerastie len do výšky, ale aj do príbehov lesa
Na jar je plný nových púčikov, v lete dáva tieň a na jeseň mení farby. Stojí na mieste, no počas rokov vyrastie vysoko nad chodníky aj ploty.
Tichý obr nad krajinou
Stojím vysoko a vrhám dlhý tieň, hoci sa nehýbem. Kto ma chce zdola zdolať, musí sa najprv zapotiť na ceste nahor.
Nevidíš ma, ale mením všetko okolo
Raz len šepkám v tráve, inokedy sa opieram do stromov a mením smer dymu. Nemám tvár ani krok, no bez môjho dychu sa nepohne ani list.
Putujem krajinou a pritom nikdy nezastavím.
Začínam vysoko v horách ako drobné pramene a postupne silniem. Nesiem kamene, odrážam oblohu a nakoniec sa stratím v inej vode.
Nemám strechu, ale viem siahať nad mraky.
Z diaľky vyzerám ticho, no vo mne sa mení vietor, sneh aj skaly. Kto na mňa stúpa, ten vie, že som dlhá skúška trpezlivosti.
Nikam nezostávam, len mením smer
Raz sa predieram úzkym údolím, inokedy sa rozlievam do šírky. Aj bez nápisu ma spoznáš podľa toho, že stále tečiem ďalej.
Strieborná cesta krajinou
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram vodu z potokov. Nie som cesta pre autá, no viem spájať mestá, dediny aj celé krajiny.
Cesta, čo nikdy nestojí
Z prameňa si šepkám cestu cez lesy aj mestá a stále sa mením, hoci idem len jedným smerom. Niekde som úzka, inde široká a na konci sa stratím v inom väčšom objatí.