Hádanka #23047:
Z diaľky stojím, zblízka mením tvár
Z jednej strany pôsobím ticho a pevne, no počasie ma mení z bielej na sivú. Kto sa ku mne vyšplhá, často vidí ďalej než z lesa dole podo mnou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Z diaľky stojím, zblízka mením tvár
Z jednej strany pôsobím ticho a pevne, no počasie ma mení z bielej na sivú. Kto sa ku mne vyšplhá, často vidí ďalej než z lesa dole podo mnou.
Cez krajinu si razím cestu a stále niekam mierim.
Môžem byť úzka aj široká, tichá aj divoká. Zbieram vodu z hôr, míňam mosty a nakoniec sa stratím tam, kde je vody ešte viac.
Mám vrchol, stúpanie aj výhľad zhora.
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením sa s počasím aj ročným časom. Kto ma zdolá, uvidí svet zhora. Čo som?
Pohybujem sa, ale nikam neodchádzam
Raz som úzka ako stužka, inokedy široká a pomalá. Nesiem kamene, príbehy aj chlad z hôr do rovín a nikdy sa nevraciam rovnakou vodou. Čo som?
Tichý chrbticový bod lesa
Držím zem, dávam tieň a mením farbu podľa ročného času. Aj keď som nehybný, vietor vo mne vie spievať a listy rozprávať.
Nevidíš ma, no hýbem svetom okolo teba
Nemám korene ani krídla, a predsa viem rozhýbať strom aj vlnu na hladine. Niekedy som len šepot, inokedy silný náraz do tváre.
Ticho nad krajinou, ale nie navždy
Zo spodku vyzerám ako obyčajný svah, no čím vyššie ideš, tým viac sa mení vzduch aj ticho. Na mape mám názov, v zime na mne ostáva sneh dlhšie než inde.
Cez krajinu sa prešmykne bez zastavenia
Rodím sa vysoko a neustále hľadám nižšie miesto, kam sa pohnúť. Cestou sa mením, občas ma zdržia kamene, no nakoniec sa vždy stratím vo väčšom celku.
Pruh, čo nevie stáť na mieste
Niekedy som len tenký prameň, inokedy si beriem cestou všetko, čo stretnem. Môžeš ma sledovať od hôr až tam, kde sa stratím v širšom vode.
Nezastavím sa, aj keď sa mením na každom kilometri.
Raz sa skrývam ako úzky pramienok, inokedy beriem so sebou celé kamene a brehy. Bez mňa by mnohé mestá ani polia nemali svoju cestu k druhým.