Hádanka #24534:
Môj smer sa často mení, no nekonečne neblúdim.
Začínam vysoko alebo skryto pod zemou a cestou si beriem, čo stretnem po bokoch. Nemám dvere ani chodník, predsa ma sledujú mosty, hrádze aj brehy.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Môj smer sa často mení, no nekonečne neblúdim.
Začínam vysoko alebo skryto pod zemou a cestou si beriem, čo stretnem po bokoch. Nemám dvere ani chodník, predsa ma sledujú mosty, hrádze aj brehy.
Cesta vody bez kolies
Začínam v tichu medzi kameňmi a končím tam, kde sa mením na šírku bez konca. Nechodím rovno, ale vždy si nájdem svoju cestu. Čo som?
Tichý svedok ročných období
V lete dám tieň aj úkryt, v zime ostávam stáť bez jediného slova. Keď sa ma dotkne vietor, neodchádzam nikam, len sa učím znieť inak.
Stojím roky bez kroku
Mám kmienok, korunu aj vetvy, no nikam nechodím. Na jeseň sa môj odev mení a v lete dávam tieň pod seba. Čo som?
Neviditeľný sprievodca medzi stromami.
Nevidíš ma, ale cítiš, keď sa zmením. Raz hladím tvár, inokedy trhám šaty na lane a roznášam vôňu lesa ďalej, než dočiahne oko.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vo výške alebo v daždi a stále sa ponáhľam ďalej. Raz ma ľudia prejdú po moste, inokedy som len tichý pás, čo obmýva brehy.
Cesta vody krajinou
Viem sa kľukatiť dolinou a niesť listy ďalej než vietor. Neponáhľam sa ako dážď, ale bez môjho pohybu by mnohé polia ostali smädné.
Čím vyššie som, tým menší sa cítiš.
Nenosím korunu, a predsa ma z diaľky vidno prvú. Keď na mňa vystúpiš, svet sa otvorí pod nohami a vietor sa správa drzejšie.
Rastie potichu, no mení celé miesto.
Mám kmeň, konáre a často aj tieň, v ktorom sa dá schovať pred slnkom. Nie som kvet ani krík, no v lese ma spoznáš na prvý pohľad.
Nosí krajinu, no nikdy ju neunesie v dlaniach.
Začínam len tenkým prameňom, potom zbieram menšie cesty z hôr a lesov. Nepohnem sa naspäť, len ďalej k väčšiemu cieľu. Čo som?