Hádanka #24606:
Počujem všetky kopce, no nemám nohy
Začínam ako drobný prameň a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, ale vždy ma sledujú brehy a mosty.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Počujem všetky kopce, no nemám nohy
Začínam ako drobný prameň a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, ale vždy ma sledujú brehy a mosty.
Nevidno ma, no hýbem vecami
Keď prejdem cez koruny stromov, šuštia ako more a člny sa na vode jemne kolíšu. Niekedy som len chladný dotyk, inokedy viem rozbehnúť aj búrku.
Putovanie vody krajinou
Začínam vysoko v horách a cestou zbieram prúdy z lesa aj z polí. Nikdy sa nezastavím úplne, len sa pokojne posúvam ďalej.
Stojím vysoko a počasie sa pri mne mení
Z diaľky vyzerám ako stena, no nie som stavba. Na môj vrchol vedú chodníky, ktoré si pýtajú dych aj výdrž, a počasie sa na mne mení rýchlejšie než dole.
Obrovský schod do neba
Vyzerám, akoby som sa dotýkala oblakov, no bez stromov a vody by som tam nebola. Niekedy ma pokryje sneh, inokedy ma obchádzajú chodci s dychom nadoraz. Čo som?
Tichý obor, čo drží zem pohromade
Najprv som len semienko schované v pôde, potom rastiem do výšky a dávam tieň. Mám korene hlboko v zemi a konáre, ktoré vedia šepkať vo vetre.
Nepatrí nikomu, no všetci po nej putujú.
Raz je úzka, raz široká, no stále si pamätá smer z hôr k väčšiemu svetu. Nesie konáre, plte aj príbehy brehov, ktoré jej stoja po stranách.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš v korunách stromov.
Raz jemne hladím tvár, inokedy vie ohnúť vetvy aj roztočiť listy. Nemám ruky ani nohy, no pohybujú sa po mne celé stromy.
Nevidno ma, ale mením všetko
Raz hladím lístie tak jemne, že ho sotva zaregistruješ, inokedy vyháňam klobúky z hláv. Nemám ruky ani hlas, no v lese ma cíti každý strom.
Prichádzam po tichu a mením vôňu vzduchu
Najprv ma počuť na streche, potom sa zem leskne a chodníky majú drobné jazierka. Niekedy prídem jemne, inokedy trvám dlho a všetko okolo ožíva.