Hádanka #24723:
Neviditeľný kreslič pohybu v krajine
Keď sa rozbehnem, tráva sa ohne a plachty sa napnú bez dotyku. Niekedy ma cítiš len ako chlad na líci, no v lese viem šepkať aj hvízdať.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný kreslič pohybu v krajine
Keď sa rozbehnem, tráva sa ohne a plachty sa napnú bez dotyku. Niekedy ma cítiš len ako chlad na líci, no v lese viem šepkať aj hvízdať.
Cestujem krajinou bez kolies a bez nôh
Začínam v horách ako tenký prameň, no cestou sa ku mne pripájajú ďalšie vody a ja silniem. Nakoniec miznem v inom obrovskom telese vody, ale svoju trasu si pamätá celé údolie.
Prichádzam aj bez varovania
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa mení ticho na bubnovanie o strechu a listy sa lesknú. Nezostávam dlho, ale bez mňa by bola zem suchšia.
Nevidíš ma, ale mením smer všetkého okolo.
V lese ohýbam konáre, na poli kreslím vlny do trávy a pri búrke sa ma všetci pýtajú, odkiaľ prichádzaš. Nemám tvar, no cítia ma na tvári aj v plachtách.
Zo zeme sa dvíha, no sama sa nepohne.
Na jej úbočí sa mení počasie rýchlejšie než dole v doline. Keď ju chceš zdolať, nestačí pozrieť sa hore a dúfať.
Nemíňa sa, aj keď na mňa stúpaš
Z diaľky pôsobím ako pevná stena, no v mojom bruchu sa mení počasie, voda aj ticho. Kto na mňa vyjde, vidí viac, ale musí si zaslúžiť každý krok.
Stojím vysoko a mením krajinu
Z diaľky vyzerám nehybne, no mením vietor, počasie aj smer ciest. Na môj vrchol sa nechodí bez námahy a čím vyššie som, tým tichšie počuť svet dole.
Rastie pomaly, no drží oblohu
Mám korene v zemi a ruky vysoko v nebi. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v zime ostávam ako tichá kostra.
Prírodný šepot zo striech
Prichádzam potichu, no viem naplniť rieky aj chodníky drobnými kvapkami. Niekedy som jemný závoj, inokedy bubnujem do okien a v lese mením vôňu zeme.
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári.
Raz pohýbem trávou, inokedy rozčesávam hladinu na rieke. Keď zosilniem, viem priniesť chlad aj pieseň v korunách stromov.