Hádanka #23225:
Stojím vysoko, no nikam nechodím.
Môj vrchol býva v oblakoch a moje svahy mení sneh, dážď aj vietor. Ľudia ma zdolávajú pomaly, lebo každý krok vyššie má väčšiu cenu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím vysoko, no nikam nechodím.
Môj vrchol býva v oblakoch a moje svahy mení sneh, dážď aj vietor. Ľudia ma zdolávajú pomaly, lebo každý krok vyššie má väčšiu cenu.
Stojím roky, no stále rastiem
Z malého semienka sa stane pevný dom pre vtáky a tieň pre ľudí. Mám korene hlboko v zemi, no ruky si podávam s nebom cez konáre.
Ticho držím zem aj spomienky ročných dôb
Na jar pučím, v lete tienim a na jeseň sa mením na farby. Aj keď stojím na mieste, môžem byť domovom vtákov, hmyzu aj vetra.
Ticho stojím a mením ročné obdobia
Mám korene hlboko v zemi, ale rukami som nepočul nikdy nič chytiť. V lete dávam tieň, na jeseň šepkám listami a po rokoch sa sčítam do kruhov.
Držím tieň aj vietor, no nikam nechodím
Z roka na rok sa mením, ale stále ostávam na tom istom mieste. Môžu ma spoznať podľa kôry, koruny aj šumu listov, aj keď len stojím.
Keď prídem, vzduch zmení hlas.
Začnem ticho ako šepot v korune stromov, no čoskoro z neba padajú jemné kvapky a chodník získa lesk. Niekedy prinesiem vôňu zeme, inokedy len šum na okne.
Cesta vody krajinou
Začínam potichu v horách a cestou zbieram pramene aj dážď. Nakoniec sa stratím v širšej vode, no medzitým viem oživiť mosty, brehy aj údolia.
Neviditeľný hosť, čo mení počasie
Niekedy iba hladí lístie, inokedy sa opiera do stromov tak, že šumí celý les. Nemám tvar ani farbu, no keď sa rozbehnem, cíti ma každý na koži.
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam ako tenký pramienok vysoko v kopcoch a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Nesiem odraz stromov aj mosty, no sám som stále v pohybe.
Čo sa nikdy nevracia späť rovnakou cestou?
Plynulo sa kľukatím cez krajinu a beriem so sebou dážď aj sneh z hôr. Na mape ma spoznáš podľa dlhého pásu, čo sa stráca v diaľke.