Hádanka #23298:
Bez neho by tieň nemal kde rásť.
Má kmeň, konáre aj listy, no nechodí. V lete dáva tieň a na jeseň pod ním šuští koberec farieb.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Bez neho by tieň nemal kde rásť.
Má kmeň, konáre aj listy, no nechodí. V lete dáva tieň a na jeseň pod ním šuští koberec farieb.
Tichý dom pre vtáky aj tieň pre ľudí
Mám korene pod zemou, ale hlavu dvíham k nebu. Keď ma vietor pohladí, šepkám listami a v horúčave viem skryť celé popoludnie do tieňa.
Z diaľky ju vidíš, no vystúpiť na ňu dá námahu.
Môže mať sneh na vrchole aj kamene pri chodníku. Keď sa na ňu pozeráš z údolia, pôsobí vyššie než všetko okolo.
Nemám dvere, no ľudia do mňa vstupujú po chodníkoch.
Z diaľky pôsobím nehybne, ale vo mne sa mení čas podľa výšky a počasia. Pod mojimi stenami sa rodia rieky a na vrchole často zostane chlad aj vtedy, keď dole kvitne jar.
Cesta, čo nikdy nestojí na mieste
Rodím sa vysoko a aj tak sa stále spájam s ďalšími cestami. Niekedy som úzka a rýchla, inokedy široká a pokojná, no vždy niesiem smer dole.
Nebeské kvapky, čo menia deň
Keď prídem, chodník sa leskne a strecha spieva tichú pieseň. Niekedy trvám len chvíľu, inokedy sa vlečiem celý deň. Čo padá z oblakov?
Držím krajinu, aj keď sa nehýbem
Som domovom tieňa, šumenia aj vtákov, no bez pohnutia stojím celé roky. Keď ma vietor alebo čas upravia, zmení sa mi tvár, nie úloha.
Plynem, ale nemám nohy.
Začínam potichu vysoko v krajine a cestou beriem so sebou listy, kamene aj príbehy brehov. Nakoniec sa stratím tam, kde sa voda zlieva s niečím väčším. Čo som?
Stojí vysoko a z diaľky mení obzor.
Na vrchol sa nechodí len očami, ale aj nohami. Čím vyššie vystúpiš, tým chladnejší vietor ťa víta a svet pod tebou sa zmenšuje.
Keď príde, zem zmení vôňu aj zvuk
Nevidno ma dlho, no keď dorazím, strechy bubnujú a chodníky sa lesknú. Nie som more ani rieka, predsa viem prísť z neba po kvapkách a všetko na chvíľu umlčať.