Hádanka #8996:
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a bez prestávky sa ženiem níž. Môžem byť pokojná aj divoká, no vždy si hľadám cestu cez krajinu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a bez prestávky sa ženiem níž. Môžem byť pokojná aj divoká, no vždy si hľadám cestu cez krajinu.
Vyrastám zo zeme, no nikam nekráčam
Zo spodku ma nevidno celého, ale z diaľky mením krajinu aj počasie okolo seba. Niekedy som holá, inokedy pod snehom, a predsa zostávam na tom istom mieste.
Stojím, no mením sa s každým rokom
Vyrastiem z malého semena a časom dám tieň aj úkryt. Nemám nohy, no viem sa nakláňať k vetru a na jeseň zhodiť svoj šat.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko v horách a bez prestávky sa ženiem dole krajinou. Niekedy som úzky potok, inokedy široká sila, a nakoniec sa stratím v inej veľkej vode.
Držím krajinu pokope, aj keď sa nehýbem
Mám kmeň, vetvy a tichú korunu, no kroky si nikdy nerobím. Na jar kvitnem alebo pučím, v lete dávam tieň a v zime stojím v mraze bez rečí.
Meniaci sa pás krajiny, čo nikdy nespí
Rodím sa vysoko a postupne zbieram malé pramene. Cez dediny prechádzam ako cesta, no stále zostávam vodou a nakoniec sa stratím v širšom svete.
Kamenný strážca nad krajinou
Zo vzdialenia pôsobím nehybne, no v mojom tieni sa mení počasie aj trasa výletu. Čím vyššie vystúpiš, tým viac sa naokolo otvára.
Ticho rastie, no nesie celý les
Drží pôdu aj tieň, ale sám sa nepohne z miesta. Na jar sa oblieka do nových farieb a na jeseň ich zhadzuje, akoby si pamätal ročné obdobia.
Zem drží, no sama sa nehýbe z miesta
Vyrastá potichu a roky zbiera svetlo do svojich vrstiev. Na jar ho zdobia púčiky, v lete tieň a na jeseň šuchot, ktorý prezradí jeho vek.
Vyrastá potichu, ale mení celý kraj
Z malého semena sa stane tieň, útočisko aj orientačný bod v krajine. Keď prídu vetry, najprv sa ozvem listami a až potom ukážem, aké hlboké sú moje korene.