Hádanka #23383:
Narastám pomaly, ale mením celé miesto
Na jar púšťam nové výhonky, v lete dávam tieň a na jeseň strácam listy. Som pevne zakorenený, no moja koruna sa hýbe aj vtedy, keď nič iné okolo sa nepohne.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Narastám pomaly, ale mením celé miesto
Na jar púšťam nové výhonky, v lete dávam tieň a na jeseň strácam listy. Som pevne zakorenený, no moja koruna sa hýbe aj vtedy, keď nič iné okolo sa nepohne.
Tichý obr nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát zeme, no môžem mať ľad aj skaly na temene. Kto ku mne vystúpi, často hovorí menej, lebo dych má krátky.
Niekedy ma cítiš skôr, než ma vidíš.
Nehýbem sa ako voda ani nerastiem ako strom, a predsa dokážem rozhýbať konáre aj vlniť trávu. Keď zosilniem, niesol by som aj šepot cez pole.
Mám korunu hore a nohy v zemi
V lete dávam tieň a na jeseň púšťam listy. Bez vetra sa nehýbem, no v lese aj na ulici som stále na očiach.
Cesta, čo sa sama píše do krajiny.
Začínam ticho v horách a končím až tam, kde sa voda stratí v diaľke. Medzitým mi ľudia dávajú mosty, mená aj hrádze, no ja si aj tak nájdem vlastný smer.
Tichý obr, čo mení obzor
Nestojím zo skla ani z tehál, a predsa ma treba zdolávať krok za krokom. Z môjho svahu sa zvyčajne nešmýkaš len tak — najprv sa zadýchaš a až potom vidíš ďalej.
Niekedy ma cítiš skôr, než ma počuješ.
Nehovorím, no hýbem trávou, vlnami aj vlasmi. Keď zosilniem, ľudia zatvoria okná a stromom sa začnú lámať šumy.
Raz pokojná, raz divoká, nikdy sa nezastavím
Rodím sa vysoko medzi kameňmi a cestou ma predlžujú dažde. Nesiem člny, občas rozdeľujem mestá a moja tvár sa mení od prameňa po široký tok.
Stúpam k oblakom bez krídel
Nie som múr ani mrak, a predsa sa týčim nad krajinou. Na mojom svahu sa mení počasie rýchlejšie než v doline a vrchol býva prvý na vetre.
Dotýkam sa oblakov, no stojím pevne
Nie som cesta ani dom, no ľudia na mne merajú výšku a obdivujú výhľad. Keď sa na mňa pozeráš z diaľky, zdám sa pokojná, ale hore vie fúkať prudko.