Hádanka #9097:
Čo sa vinie krajinou a nikdy nestojí?
Rodím sa vysoko v horách a cestou si beriem pramene aj dažďovú vodu. Nikdy dlho nespím na jednom mieste, lebo ma čaká ďalšia zákruta.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Čo sa vinie krajinou a nikdy nestojí?
Rodím sa vysoko v horách a cestou si beriem pramene aj dažďovú vodu. Nikdy dlho nespím na jednom mieste, lebo ma čaká ďalšia zákruta.
Nad zemou drží celý malý svet v tichu.
Pod zemou sa drží pevne a nad ňou sa rozkladá do strán ako dáždnik. V lete vrhá tieň, na jeseň púšťa listy a v zime odhaľuje vetvy.
Rastiem pomaly, no pamätám si celé roky
V lete dávam tieň a na jar ticho pučím. Môžeš ma vidieť v lese, pri ceste aj v záhrade, no nikdy ma nezalámeš jedným dychom.
Nevidíš ma, ale mením celý les
Som neposedný a viem sa stratiť medzi stromami, no bez môjho pohybu by vlajky ani listy neprehovorili. Niekedy som iba jemný dotyk, inokedy dokážem rozbúchať okná.
Keď prídem, zem sa zmení na striebro
Padám zhora bez vlastného tvaru, no predsa ma cítiš na tvári aj na streche. Raz prídem len ako jemný šum, inokedy premením cestu na kaluže.
Tečie, ale nemá nohy
Rodí sa vysoko v horách alebo z prameňa a potom si hľadá cestu krajinou. Niekedy je pokojná, inokedy vie byť hlučná a silná.
Vystupuješ a svet sa zmenšuje
Na mojom chrbte býva chladnejšie a vietor silnie. Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne vie byť dlhá a prudká, kým sa dostaneš na vrchol.
Ticho stojí, ale z diaľky láka
Keď sa na ňu pozeráš zdola, vyzerá skoro ako cesta do oblakov. Nehýbe sa, no mení sa s počasím, svetlom aj ročnými obdobiami.
Tichý obor v lese
Má korene pod zemou, kmeň uprostred a korunu vysoko nad hlavou. V lete dáva tieň, na jeseň stráca listy alebo ihličie, podľa druhu.
Neviditeľný kresliar nad krajinou
Nič nedržím v rukách, a predsa ohýbam trávy aj šepkám do korún stromov. Raz som jemný dotyk, inokedy prudký náraz, ktorý rozbehne aj hladinu na vode.