Hádanka #25066:
Stále idem, no nikdy nie po tej istej ceste
Mám brehy, ktoré ma držia na uzde, a predsa si raz cestujem cez kamene, inokedy cez mesto. Keď prídem silnejšia, viem meniť krajinu, ale nikdy sa nezastavím.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stále idem, no nikdy nie po tej istej ceste
Mám brehy, ktoré ma držia na uzde, a predsa si raz cestujem cez kamene, inokedy cez mesto. Keď prídem silnejšia, viem meniť krajinu, ale nikdy sa nezastavím.
Stojím, no stále rastiem
Cez deň dávam tieň a v zime na mne ubúda ozdôb. Nepohnem sa z miesta, no bezomňa by mnohé vtáky nemali kde odpočívať.
Stojím vysoko a zďaleka ma vidno
Z diaľky pôsobím ako pokojný obor, no cez mňa sa mení vietor aj počasie. Na môj vrchol sa človek nepozerá len očami, ale aj dychom.
Putujem bez nôh a mením krajinu
Nikdy neostávam na jednom mieste, aj keď nemám nohy. Raz som tenká v lese, inokedy široká pri meste a stále smerujem ďalej.
Neviditeľný hostia v korunách stromov
Nedá sa chytiť do hrste, no ohýba konáre a žene vôňu lesa ďalej. Raz šepká, raz zahučí, a podľa mňa sa mení aj pokoj na hladine vody.
Nikdy neostávam na mieste
Narodím sa vysoko v kopcoch, no môj hlas sa s každým kilometrom mení. Nie som cesta, a predsa ma ľudia sledujú od prameňa až po široké ústie.
Vysoko nad stromami stojím bez pohnutia.
Zo zeme sa zdám len ako obrys, no z diaľky mením obzor celej krajiny. Kto ku mne stúpa, cíti vietor, chlad a vlastné tempo krokov.
Stojím celé roky, no nikdy nezostarnem rovnako
Keď ma vietor navštívi, odpoviem šumom bez slov. V lete dávam tieň, v zime ostávam ako tichý svedok miesta, kde sa zvyčajne začína les.
Nad krajinou stojím ako strážca
Nevzniknem v záhrade ani na ulici, ale často ma vidno ďaleko nad lesmi. Môžem mať sneh na vrchole a z jednej strany na mňa vedie len dlhá cesta.
Kam smeruješ z lesa?
Z diaľky vyzerám ako stena, no zblízka ma tvorí kameň, tráva a vietor. Kto na mňa vystúpi, vidí svet inak než dolu pri potoku.