Hádanka #8497:
Keď prídem, okná spievajú ticho
Prídem potichu, no zem po mne zmäkne a vôňa sa z lesa zdvihne vyššie. Niekedy len šteklím strechu, inokedy ma ľudia preklínajú pre mokré topánky.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď prídem, okná spievajú ticho
Prídem potichu, no zem po mne zmäkne a vôňa sa z lesa zdvihne vyššie. Niekedy len šteklím strechu, inokedy ma ľudia preklínajú pre mokré topánky.
Keď sa objavím, zem stíchne a vzduch oťažie.
Prichádzam z oblakov a najprv ma cítiš na koži. Niekedy som len jemné kvapkanie, inokedy bubnujem na strechy a mením suchú cestu na lesklú.
Z diaľky sa zdám pevná, no mením sa s každým krokom
Mám svahy, chodníky aj ticho, ktoré vie byť tvrdšie než hluk mesta. Keď sa ku mne priblížiš, zistíš, že môj vrchol nie je vždy kamenný a cesta nahor vie skrývať vietor aj sneh. Čo som?
Stojím vysoko, no nepohnem sa
Môj vrch sa dotýka oblakov, no ja nikam nekráčam. Z diaľky vyzerám ticho, ale kto ma skúsi prejsť, ten rýchlo pocíti, koľko úsilia vo mne je.
Neviditeľný pohyb v tráve
Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Viem rozvlnit trávu, roztočiť listy a pomôcť šarkanovi stúpať.
Koreňmi pijem, vetrom šepkám.
V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a po rokoch v sebe ukrývam kruhy. Bez hlasu stojím na mieste, no mením krajinu okolo seba.
Kreslí krajinu, ale sama si nič nepamätá.
Raz sa skrýva v lese, inokedy obieha mestá a polia. Nosiť vie aj loď, aj most, no nikdy nestojí úplne na mieste. Keď sa rozbúri, vie zmeniť pokojnú cestu na prekážku.
Nedá sa chytiť, no cítiť ho vie každý
Niekedy len šepká v korunách stromov, inokedy roztočí prach a zatrasie oknami. Nevidíš ma, no podľa mňa spoznáš počasie aj na mori.
Neviditeľný pohyb, čo mení krajinu
Nie som vidieť, no pohybujem listami, vlajkami aj vodnou hladinou. Raz som len jemný dotyk, inokedy viem ohýbať stromy a priniesť pocit, že sa počasie zrazu ponáhľa.
Stojím, no stále mením tvár roka
Na jar niesť pučím, v lete dávam tieň, na jeseň sfarbím krajinu a v zime vyzerám ako tichá kostra. Som pevne zakorenený, no vietor ma vie rozprávať.