Hádanka #10134:
Držím zem, tieň aj spomienky.
Stojím na jednom mieste, no každú jar sa mením do novej podoby. Mám korene pod zemou, vetvy nad hlavou a často som domovom vtákov aj tieňa.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Držím zem, tieň aj spomienky.
Stojím na jednom mieste, no každú jar sa mením do novej podoby. Mám korene pod zemou, vetvy nad hlavou a často som domovom vtákov aj tieňa.
Viem meniť podobu krajiny bez jediného kroku.
Nikdy nestojím na mieste a predsa ma ľudia kreslia jednou čiarou. Raz som úzky prúd, inokedy široká sila, ktorá rozdeľuje mestá aj polia.
Nemím, no stále rastiem
Od maličkého semienka viem narásť do tieňa aj úkrytu. Držím sa zeme pevne, no ruky smerujem k oblohe a listami šepkám do vetra.
Stúpa vysoko, no nikam neodchádza
Zo spodku vyzerám len ako masívna prekážka, z vrchu zas ako svet nad oblakmi. Mení ma sneh, vietor aj čas, no stále stojím na tom istom mieste. Mnohí ma míňajú, ale len niektorí na mňa vystúpia.
Neviditeľný maliar v korunách stromov
Cítiš ma skôr, než ma uvidíš: šuchotám vetvy, mením smer dymu a nosím vôňu lesa ďalej. Raz som jemný, inokedy silný, ale nikdy nemám vlastný tvar. V korunách stromov robím tajné rozhovory bez slov.
Niekedy šepkám, inokedy bubnujem o strechy.
Zo šedých oblakov padám na zem a mením prašné chodníky na lesklé kaluže. Keď ma je veľa, ľudia hľadajú dáždniky a strechu.
Nevidno ma, no ohýbam stromy
Niekedy len pošepkám v tráve, inokedy rozbehnem celý les do pohybu. Nemám ruky ani nohy, predsa viem pohnúť vetvami, plachtami aj vlasmi.
Stojí na mieste, no pritom neustále žije.
Rastie roky do výšky, v lete dáva tieň a na jeseň púšťa listy. V lese drží pôdu aj vtákom ponúka úkryt, hoci sa nepohne ani o krok. Čo je to?
Čo sa vinie krajinou a stále plynie?
Raz som úzka, raz široká, ale nikdy nestojím. Rodím sa vyššie v krajine, obchádzam zákruty a nakoniec sa stratím vo väčšom toku alebo v mori.
Tvar, čo mení výhľad aj počasie
Z diaľky som len tmavý obrys, zblízka mám chodníky, skaly a chlad. Kto ku mne vystúpi, často vidí svet pod sebou menší, než čakal.