Hádanka #8309:
Keď sa rozbehne, všetko sa hýbe
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Niekedy len šepkám, inokedy viem poriadne rozvlniť oblečenie aj vodu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa rozbehne, všetko sa hýbe
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári aj v korunách stromov. Niekedy len šepkám, inokedy viem poriadne rozvlniť oblečenie aj vodu.
Nevidno ma, ale viem ohnúť strom aj vlnu.
Raz som len pohladenie v lístí, inokedy nátlak, čo vie zavrieť dvere a rozbúchať more. Nemám tvar ani farbu, no v pohybe ma cíti každý strom na kopci.
Tichý kolos nad krajinou
Z diaľky pôsobím nehybne, no mením sa s počasím aj ročnými obdobiami. Kto ku mne vystúpa vysoko, často zistí, že mám na temene chladnejšie tajomstvá než dolina podo mnou.
Nevidíš ma, ale bez mňa sa listy takmer nepohnú.
Občas ma cítiš skôr na tvári než v ušiach. Keď zosilniem, voda na jazere začne kresliť vlnky a stromom sa rozkývajú koruny.
Prichádzam potichu, no mením celý deň
Niekedy som len jemný šum na streche, inokedy skresľujem výhľad aj kroky v lese. Nechytíš ma do dlane, no po mne ostane mokrá zem a vôňa pôdy.
Tečiem, no nemám nohy.
Raz som úzka, raz široká a niekedy ma prejdeš po moste bez toho, aby som sa zastavila. Vyrážam z hôr, zbieram mená po ceste a končím v inom veľkom objatí vody.
Stojím vysoko, no nie vždy ma vidno celú.
Nepohnem sa ani o krok, a predsa mením krajinu. Pod mojím svahom sa niekedy les schová, inokedy sa oblaky zdržia o čosi dlhšie.
Na mape ju prezradia len krivky
Na papieri ju spoznáš podľa čiar, v teréne podľa stúpania a vetra, ktorý silnie s výškou. Nepohne sa z miesta, ale vie skryť vrchol v oblakoch.
Hranica z lesa a skál
Nie som mesto ani rieka, skôr tichý horský útvar, ktorý človek spozná podľa chodníkov, skál a výhľadov. V mojom mene sa ukrýva temný odtieň a cudzia krajina.
Tmavý vrch nad krajinou
Z diaľky pôsobím ako vysoký tieň a v zime ma často prikryje sneh. Nie som pohorie, no viem byť súčasťou karpatskej krajiny a turisti ma hľadajú podľa výhľadu.