Hádanka #8586:
Neviditeľný pomocník na svahoch
Nevidíš ma, no ohne sa ku mne tráva aj koruny stromov. Niekedy som jemný, inokedy burácam tak, že zatvoríš okno a cítiš, ako sa mení vzduch.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Neviditeľný pomocník na svahoch
Nevidíš ma, no ohne sa ku mne tráva aj koruny stromov. Niekedy som jemný, inokedy burácam tak, že zatvoríš okno a cítiš, ako sa mení vzduch.
Ticho rastiem, no držím krajinu pokope
Pod zemou sa kotvím hlboko, hore rozkladám tiene aj listy. Na mojom tele sa čas zapisuje do kruhov a vietor si so mnou šepká celý rok.
Stúpaš vyššie, dýcháš ťažšie
Z diaľky vyzerám pokojne, no pri každom kroku vyššie sa mení vzduch aj výhľad. Môžem ukryť vrchol v oblakoch a v zime ma často prekryje biela prikrývka.
Tichý obyvateľ lesa s prstami do neba
Mám kmeň, korunu aj listy, no nepatrím do kráľovstva ľudí. Keď ma vietor prejde, šumím tak, že les zrazu znie ako rozprávka.
Vie vyrezať údolie, aj keď sama nekrája.
Rodím sa vysoko, no nechcem zostať na mieste. Môj smer menia skaly, zrážky aj grécky pokoj, až kým sa stratím v širšom vode. Čo som?
Tichý kolos nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako stena do neba, zblízka mám chodníky aj strmé záhyby. Môžem skrývať sneh, les aj výhľad, ktorý si treba vyšliapať.
Voda, ktorá sa nikdy nezastaví
Začnem ako tenký pramienok v horách a postupne zbieram ďalšie vody. Môžem pretínať mestá aj lesy, no vždy si hľadám cestu ďalej.
V lete dám tieň, v zime ticho stojím.
Mám korene schované v zemi a ruky vystrené do výšky. Každý rok mi pribúda nový prsteň a vietor mi píše do listov bez pera. Čo som?
Cesta, ktorá nikdy nespí
Začínam vysoko a ďalej si hľadám vlastnú cestu medzi kameňmi a stromami. Môžem byť pokojná aj divoká, no vždy sa nakoniec vlejem niekam väčším.
Príde potichu, no zmení celý deň
Najprv ma cítiš na koži, potom ma počuješ bubnovať do strechy a listov. Keď skončím, vzduch vonia inak a chodníky sa lesknú, hoci som sa nikde neukázal naplno.