Hádanka #10310:
Cesta, ktorá nikdy nestojí na mieste
Nemám dvere ani strechu, ale stále niekam mierim. Raz som úzka ako stuha, inokedy široká a silná, a po ceste zbieram vodu z kopcov aj lesov.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #10304:
Stojí aj tam, kde sa nepohne ani list
Môže byť sám, no často tvorí celý rad pri ceste či v lese. Na jar nosí listy, v lete tieň a v zime len tichú kostru vetiev.
Hádanka #10295:
Držím zem, no pijem oblohu.
Počítam roky v kruhoch a v horúčave dávam tieň. Keď sa ma dotkne vietor, šumím bez slov a aj vtáky vo mne nájdu domov.
Hádanka #10288:
Bez neho by les vyzeral prázdnejšie.
Mám korene, no nepohybujem sa. Vysoko nesiem vetvy, dávam tieň a na jeseň sa často prezliekam do iných farieb.
Hádanka #10278:
Mám pamäť v prstencoch
Rastiem pomaly, no nesiem v sebe roky sucha aj dažďa. Keď ma pokácajú, rozprávam vek aj podľa tých tenkých kruhov, ktoré sa skrývajú vo vnútri.
Hádanka #10269:
Nevidíš ma, no mením krajinu
Nemám telo, a predsa viem rozkývať stromy aj rozhnať mraky. Niekedy som len jemný šepot, inokedy ti viem vytrhnúť čiapku z hlavy.
Hádanka #10262:
Pohybujem sa bez nôh a mením krajinu.
Začínam vysoko v horách, no dole sa zo mňa stáva cesta pre ryby, mosty aj hrádze. Niekedy som pokojná, inokedy prudká, ale stále sa posúvam ďalej.
Hádanka #10248:
Prichádzam potichu a mením chodník
Najprv ma cítiš vo vzduchu, potom sa ozvem na streche aj v tráve. Keď prídem vo veľa kvapkách, zem zvlhne a rieka sa vie naplniť.
Hádanka #10239:
Nevidíš ma, ale cítiš ma na tvári
Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem rozvlniť hladinu na jazerách. Nemám ruky ani nohy, predsa dokážem presúvať veci po svete.
Hádanka #10233:
Neviditeľný maliar lesa
Nemám ruky, no hýbem konármi, hladím tvár a na vode kreslím vlny. Keď zosilniem, aj pokojný deň sa zmení na preteky o čiapku.