Hádanka #8666:
V prírode ho nevidíš, no vie zamávať zdravím
Nie je to kvet ani strom, ale často sa spomína pri krvnom teste. Keď ho je priveľa, lekár si dá pozor skôr než na lesnú cestu.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
V prírode ho nevidíš, no vie zamávať zdravím
Nie je to kvet ani strom, ale často sa spomína pri krvnom teste. Keď ho je priveľa, lekár si dá pozor skôr než na lesnú cestu.
Neviditeľný spoločník v krvi aj v jedle
V lese ma nehľadáš medzi stromami, no v tele viem robiť neplechu, keď ma je priveľa. Som spojený s tým, čo chutí mastne, a pritom ma nik nevidí. Čo som?
Skrytý problém, ktorý nekvitne
Nie som strom ani vietor, no v prírode o mne vie ten, kto sleduje vodu, jedlo aj živé telá. Vyslovujú ma často pri krvi, no nie som červená farba.
Nie je vidieť, a predsa mení celý svet
Keď je ho málo, človek si ho zvyčajne nevšíma. Keď je ho priveľa v tele, vie potichu robiť problémy dlhé roky.
Tichý ukazovateľ, čo sa rád schováva
Nie som les ani rieka, no ľudia ma sledujú v krvi, keď chcú odhaliť nerovnováhu. Nevidno ma v tráve, no moje prebytky vedia narobiť problém.
Tečiem a spájam krajinu
Niekedy som úzka ako stužka, inokedy široká a divá po daždi. Nechodím po cestách, ale spájam mestá, mosty aj brehy.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Rodím sa vysoko, no dospievam až nižšie, keď zbieram pramene z kopcov. Môžem deliť mestá, napájať polia aj meniť smer pri každom zákrute brehu.
Keď prídem, zem sa zmení na jemné šumenie
Spadnem z oblohy v tisícoch kvapiek a urobím z ciest zrkadlá. Niekedy som len krátka prehánka, inokedy rozpláčem celý les.
Nevidíš ma, ale hýbem vetvami
Som tu aj vtedy, keď ma nevidíš. Rozkývem prádlo na šnúre, zašumím v korunách stromov a viem ochladiť horúci deň.
Nikdy nestojím, no vždy mám smer
Začínam ako tenký pramienok a neskôr viem rozdeľovať krajinu na dve strany. Občas ma pretne most, inokedy ma skrotí priehrada, no ja si aj tak hľadám cestu ďalej.