Hádanka #10402:
Cesta, ktorá nikdy neskončí na jednom mieste
Začína vysoko v horách ako tenký pramienok a potom si hľadá vlastnú cestu krajinou. Nejde rovno, ale trpezlivo obchádza kamene, lesy aj mestá, kým sa nestratí v inej vode.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Cesta, ktorá nikdy neskončí na jednom mieste
Začína vysoko v horách ako tenký pramienok a potom si hľadá vlastnú cestu krajinou. Nejde rovno, ale trpezlivo obchádza kamene, lesy aj mestá, kým sa nestratí v inej vode.
Strážca tieňa a ročných kruhov
V lete darujem tieň a na jeseň zhadzujem svoje časti do trávy. V mojom kmeni sa dá spočítať, koľko mám rokov, aj keď sa nehýbem.
Živý stĺp v lese
V lete držím tieň, na jeseň púšťam listy a po rokoch v mojom kmeni pribudnú ďalšie kruhy. Nepohnem sa z miesta, no vietor mi píše do koruny.
Keď príde, zem ožije vôňou
Padá z oblakov po kvapkách a občas šumí na oknách. Keď je ho dosť, chodníky sa lesknú a tráva sa napije.
Cesta, ktorá sama tečie
Nemám vlastné nohy, a predsa sa stále hýbem z hôr k nižším miestam. Občas som úzka, inokedy široká, no nikdy nestojím na mieste.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začnem v horách ako tenký prúd a cestou zbieram menšie vody. Nechodím rovno, mením smer podľa zeme a nakoniec sa stratím v inom veľkom celku.
Nevidno ma, no mením smer celému svetu.
Raz len hladím trávy, inokedy sa opieram do plachiet a okien. Keď zosilniem, počuť ma v korunách stromov aj pri vode.
Cesta vody krajinou
Neustále niekam bežím, ale nemám nohy. Môžem byť úzky potôčik aj široká voda, ktorá rozdeľuje mesto či pole.
Prídem potichu, no zmením celý deň
Najprv ma cítiš na vzduchu, potom počuješ na streche a až nakoniec vidíš na zemi malé bodky. Keď pretrvám dlho, napijú sa zo mňa polia aj les.
Keď rastieš ku mne, dych sa spomalí.
Neviem behať ani plávať, ale mením cestu vetra a dažďa. Z diaľky vyzerám ako pokojný chrbát zeme, no vyššie býva chlad a ticho.