Hádanka #8747:
Mierim hore, aj keď stojím na mieste
Z diaľky ma vidíš ako jediný zub krajiny, no vnútri skrývam chodníky, sutiny aj hranicu oblakov. Kto ma zdoláva, ten vie, že výhľad sa neberie zadarmo.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Mierim hore, aj keď stojím na mieste
Z diaľky ma vidíš ako jediný zub krajiny, no vnútri skrývam chodníky, sutiny aj hranicu oblakov. Kto ma zdoláva, ten vie, že výhľad sa neberie zadarmo.
Stojí vysoko, no nikam nekráča
Z diaľky bývam len obrys a zblízka ma delia svahy, chodníky aj skaly. Čím vyššie ideš, tým redší je vzduch a výhľad sa mení na mapu pod nohami.
Keď sa obloha zatiahne
Najprv som len tiché šumenie, potom sa z neba začnú spúšťať drobné kvapky. Niekedy prídem na chvíľu, inokedy trvám dlho a mením chodníky na lesklé potoky.
Viem rásť bez hlasu a bez krokov
Celý rok držím miesto a v lete dávam tieň. Na jar ma zdobí nový život, no aj keď sa nehýbem, mením tvár krajiny okolo seba.
Viem sa plaziť krajinou bez nôh.
Mám prameň aj ústie, ale nie som cesta. Počas cesty beriem so sebou malé aj veľké veci a nakoniec sa stratím v inom veľkom telese vody. Čo som?
Ustavične kráčam, no nikdy sa nevraciam
Rodím sa vysoko a nechávam za sebou menšie cesty aj mosty. Niekedy som pokojná, inokedy ma po daždi nik neprejde bez obáv.
Keď chceš výhľad, ideš sem hore
Stojím vysoko nad krajom a môj vrchol často chytá oblaky skôr než domy dole. Kto na mňa vystúpi, vidí svet z inej výšky, no cesta ku mne nebýva krátka.
Nevidno ma, kým sa neukážem v krvi
Nie som strom ani kameň, no v tele sa viem potichu držať celé roky. Keď ma je priveľa, lekár sleduje čísla a povie, že treba upraviť jedlo.
Tichý problém, čo sa schová aj do jedla
Nie som strom ani rieka, no často ma nájdeš tam, kde je veľa tuku. Nemám farbu, ale keď ma je priveľa, príroda aj telo si to všimnú veľmi nepríjemne.
Tiché číslo, čo mení tepny.
Nevidno ma v lese ani v rieke, no veľa ľudí ma nosí v tele. Keď ma je priveľa, vie to potrápiť srdce aj cievy, hoci nejde o vietor ani mráz.