Hádanka #8845:
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Nie som voda ani list, ale rozhýbem ich oboje. Raz šeptom hladím stromy, inokedy sa opieram do plachiet a odnášam vône cez pole.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nevidíš ma, no hýbem svetom
Nie som voda ani list, ale rozhýbem ich oboje. Raz šeptom hladím stromy, inokedy sa opieram do plachiet a odnášam vône cez pole.
Rastiem potichu, no nosím celý rok na pleciach
Na jar ma zdobí zelená koruna, v lete tieň a na jeseň listy, ktoré odletia ako správa vetra. Stojím pevne, hoci sa svet okolo mňa mení.
Nebeský návštevník, čo mení krajinu
Prichádzam potichu alebo s bubnovaním na strechu. Keď dopadnem na zem, ožijú kaluže, listy sa lesknú a vzduch zrazu vonia inak.
Cesta, ktorá tečie bez kolies
Rodím sa vysoko v horách a kľukatim sa dolinou bez jediného kroku. Živí ma dážď aj pramene, no nakoniec sa strácam v niečom ešte väčšom.
Tichý strážca obzoru
Zo spodku vyzerám ako kus zeme, no zďaleka sa zdvíham nad ostatné tvary v krajine. Cestovateľ ma zbadá už z diaľky a môj vrchol býva miestom, kde vietor nemá pokoj.
Tichý obor nad krajinou
Z diaľky vyzerám ako stena, no zblízka ma tvoria svahy, skaly a chodníky. Keď na mňa vystúpiš, vidíš ďalej než z údolia.
Na mieste stojím, no stále sa mením.
Zapúšťam korene hlboko, ale rukami nehovorím. V lete dávam tieň, na jeseň púšťam listy a v zime vyzerám, akoby som zaspal.
Bez neho by les vyzeral prázdnejšie.
Rastie roky a jeho korene držia zem pevne. Na jar sa oblieka do listov, na jeseň ich púšťa k zemi a vie dať tieň aj úkryt.
Kamenný chrbát, na ktorý sa nelezie ľahko.
Najprv ma vidíš z diaľky ako tmavú čiaru na obzore, potom zistíš, že mám svahy, údolia aj vrchol. Môžem stáť osamelo alebo byť len časťou väčšieho pásma.
Neviditeľný pohyb medzi stromami
V lese ho cítiš skôr, než ho vidíš. Raz pohladí lístie, raz roztočí prach a keď zosilnie, vie prehlušiť aj tichú rieku.