Hádanka #10469:
Keď sa pohne, mení všetko okolo
Nevidno ma v ruke, ale zvládnem rozhýbať hladinu aj koruny stromov. Niekedy som len šepot v poli, inokedy ma cítiť ako náraz pred búrkou.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa pohne, mení všetko okolo
Nevidno ma v ruke, ale zvládnem rozhýbať hladinu aj koruny stromov. Niekedy som len šepot v poli, inokedy ma cítiť ako náraz pred búrkou.
Neviditeľný bežec okolo stromov
Nevidno ma, no viem rozhojdať konáre aj hladinu jazera. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy prudký náraz, čo zhasne sviečku aj bez rúk. V horách ma počuť skôr, než ma cítiš.
Tichý strážca lesa
Na jar ma zdobia malé zárodky, v lete dávam tieň a na jeseň mením farbu. Nepohnem sa z miesta, no podľa mňa ľudia spoznajú krajinu už z diaľky.
Nesiem roky v tichu, ale každý ma vie čítať inak.
Na jar som plný drobných znamení, v lete dávam tieň a na jeseň mením farbu. Nepohnem sa z miesta, no podľa mňa ľudia vedia, kde začína les.
Cesta vody krajinou
Rodím sa vysoko, no nespím tam dlho. Obtekám kamene, mením smer a nakoniec sa stratím v oveľa väčšom objatí.
Rastiem vysoko, no nepohnem sa
Mám korene v zemi, no vystieram sa k svetlu. Na jar bývam plný života, v lete dávam tieň a na jeseň mením kabát.
Nikdy nestojím na jednom mieste.
Rodím sa vysoko v horách alebo ticho v lese a potom si hľadám vlastnú cestu. Niekde som úzka a rýchla, inde široká a pokojná, no stále mierim ďalej.
Príde bez varovania, odíde bez stopy
Najprv zjemním vzduch a potom bubnujem do strechy, okien aj listov. Niekedy prídem len na chvíľu, inokedy vytrvám tak dlho, že cesty sa lesknú a vôňa pôdy sa zdvihne zo zeme.
Nevidíš ma, no cítiš ma
Občas som len jemný dotyk, inokedy mi lietajú listy pod nohami. Keď sa rozbehnem, rozochvejem strom aj vlasy, hoci nemám ruky ani nohy.
Bez krokov stojím, a predsa rastiem
Mám telo pevné, no nie vždy rovnaké: v lete tieň, na jeseň farby, v zime len tichú kostru. Keď ma ľudia sádzajú, počítajú roky, nie dni.