Hádanka #8954:
Držím krajinu pokope, aj keď sa nehýbem
Mám kmeň, vetvy a tichú korunu, no kroky si nikdy nerobím. Na jar kvitnem alebo pučím, v lete dávam tieň a v zime stojím v mraze bez rečí.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Držím krajinu pokope, aj keď sa nehýbem
Mám kmeň, vetvy a tichú korunu, no kroky si nikdy nerobím. Na jar kvitnem alebo pučím, v lete dávam tieň a v zime stojím v mraze bez rečí.
Meniaci sa pás krajiny, čo nikdy nespí
Rodím sa vysoko a postupne zbieram malé pramene. Cez dediny prechádzam ako cesta, no stále zostávam vodou a nakoniec sa stratím v širšom svete.
Kamenný strážca nad krajinou
Zo vzdialenia pôsobím nehybne, no v mojom tieni sa mení počasie aj trasa výletu. Čím vyššie vystúpiš, tým viac sa naokolo otvára.
Ticho rastie, no nesie celý les
Drží pôdu aj tieň, ale sám sa nepohne z miesta. Na jar sa oblieka do nových farieb a na jeseň ich zhadzuje, akoby si pamätal ročné obdobia.
Zem drží, no sama sa nehýbe z miesta
Vyrastá potichu a roky zbiera svetlo do svojich vrstiev. Na jar ho zdobia púčiky, v lete tieň a na jeseň šuchot, ktorý prezradí jeho vek.
Vyrastá potichu, ale mení celý kraj
Z malého semena sa stane tieň, útočisko aj orientačný bod v krajine. Keď prídu vetry, najprv sa ozvem listami a až potom ukážem, aké hlboké sú moje korene.
Nevidno ho, no mení všetko okolo
Raz len pohladí trávu, inokedy ohne stromy do oblúka. Nemá farbu ani tvar, ale keď zosilnie, počuješ ho skôr, než príde zmena počasia.
Stojím nad obzorom
Z diaľky vyzerám ako pevný múr, no keď sa priblížiš, mením sa na chodníky, lesy a skaly. Na môj vrchol sa nechodí z jedného dychu.
Prichádzam po tichu, odchádzam v páre
Najprv ma cítiš v ovzduší a až potom vidíš na okne či tráve. Viem utišiť prach, nakŕmiť rieku aj premeniť cestu na lesklé zrkadlo.
Kvapky, čo menia tvar sveta
Najprv ma cítiš na tvári, potom počuješ na streche a napokon vidíš, ako sa po mne les premení na tmavší. Keď prestanem, zanechám po sebe sviežu vôňu.