Hádanka #10557:
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam
Začnem ako ťažké sivé mraky a po chvíli sa ozvem na strechách aj v lese. Niekedy som jemný šum, inokedy prudký príval, ale vždy padám zhora dole.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď sa nebo zatiahne, prichádzam
Začnem ako ťažké sivé mraky a po chvíli sa ozvem na strechách aj v lese. Niekedy som jemný šum, inokedy prudký príval, ale vždy padám zhora dole.
Nemá nohy, no cestuje
Začínam ako tenký pramienok vysoko v horách a cestou sa spájam s ďalšími. Nechodím rovno navždy, obchádzam prekážky a nakoniec sa stratím vo väčšej vode.
Tichý vysoký sused, čo rastie roky
Stojím na mieste, a predsa sa mením každou sezónou. Na jar som plný života, na jeseň púšťam listy a v horúčave dávam tieň.
Strieborná cesta krajinou
Nemám vlastné nohy, no idem stále ďalej a prekážky si obchádzam. Niekedy som pokojná, inokedy hučím a nesiem vodu až do väčšieho konca.
Strážca, čo rastie do výšky
Má korene pevne pod zemou, no rokmi sa učí rozprávať vetru. Na jar nosí nový kabát a v zime zostáva stáť ako pamäť krajiny.
Nevidno ma, ale rozhýbem všetko okolo
Niekedy som len mierny dotyk na lístí, inokedy viem zavrieť dvere aj rozčerím hladinu. Nemám tvar ani farbu, no keď prídem, celý les zrazu ožije.
Cesta, čo sa nikdy nevracia späť
Viem sa rozbehnúť z hôr aj potichu tiecť cez lúky, no vždy mierim ďalej, nie naspäť. Keď ma niečo zastaví, začnem si hľadať inú cestu a krajinu pritom rozdelím na dva brehy.
Nič nevidno, no cítiš ma hneď
Nie som strom ani rieka, no hýbem vetvami aj vlnami. Niekedy som jemný šepot, inokedy silný náraz, čo zatvorí okno.
Tichý strážca, čo rastie do výšky
Nemám nohy, predsa sa viem oprieť o vietor aj o čas. Na jar nosím sviežu korunu, v lete tieň a v zime holé vetvy, no stále stojím na jednom mieste.
Ticho stojím nad krajinou
Stúpam vysoko a z diaľky ma neprejdeš za chvíľu. Na mojom svahu nájdeš kamene, les aj sneh, a z vrcholu býva výhľad široko-ďaleko. Čo som?