Hádanka #9047:
Keď prídem, zem sa zmení na striebro
Padám zhora bez vlastného tvaru, no predsa ma cítiš na tvári aj na streche. Raz prídem len ako jemný šum, inokedy premením cestu na kaluže.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Keď prídem, zem sa zmení na striebro
Padám zhora bez vlastného tvaru, no predsa ma cítiš na tvári aj na streche. Raz prídem len ako jemný šum, inokedy premením cestu na kaluže.
Tečie, ale nemá nohy
Rodí sa vysoko v horách alebo z prameňa a potom si hľadá cestu krajinou. Niekedy je pokojná, inokedy vie byť hlučná a silná.
Vystupuješ a svet sa zmenšuje
Na mojom chrbte býva chladnejšie a vietor silnie. Z diaľky vyzerám pokojne, no cesta ku mne vie byť dlhá a prudká, kým sa dostaneš na vrchol.
Ticho stojí, ale z diaľky láka
Keď sa na ňu pozeráš zdola, vyzerá skoro ako cesta do oblakov. Nehýbe sa, no mení sa s počasím, svetlom aj ročnými obdobiami.
Tichý obor v lese
Má korene pod zemou, kmeň uprostred a korunu vysoko nad hlavou. V lete dáva tieň, na jeseň stráca listy alebo ihličie, podľa druhu.
Neviditeľný kresliar nad krajinou
Nič nedržím v rukách, a predsa ohýbam trávy aj šepkám do korún stromov. Raz som jemný dotyk, inokedy prudký náraz, ktorý rozbehne aj hladinu na vode.
Cesta vody cez krajinu
Rodím sa vysoko a bez prestávky sa ženiem níž. Môžem byť pokojná aj divoká, no vždy si hľadám cestu cez krajinu.
Vyrastám zo zeme, no nikam nekráčam
Zo spodku ma nevidno celého, ale z diaľky mením krajinu aj počasie okolo seba. Niekedy som holá, inokedy pod snehom, a predsa zostávam na tom istom mieste.
Stojím, no mením sa s každým rokom
Vyrastiem z malého semena a časom dám tieň aj úkryt. Nemám nohy, no viem sa nakláňať k vetru a na jeseň zhodiť svoj šat.
Cesta, čo nikdy nestojí
Začínam vysoko v horách a bez prestávky sa ženiem dole krajinou. Niekedy som úzky potok, inokedy široká sila, a nakoniec sa stratím v inej veľkej vode.