Hádanka #10722:
Pohybujem sa, no nemám nohy
Prechádzam krajinou bez prestávky a pritom si stále zachovávam smer. Raz som úzka a rýchla, inokedy široká a pokojná, no vždy niečo nesiem ďalej.
Kategória hádaniek
Príroda
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Všetky hádanky v kategórii
Hádanka #10715:
Vysoká, tichá a vždy trochu mimo cesty.
Z diaľky vyzerám ako prekážka, no pre chodcov som cieľ. Môžem mať sneh na temene aj les na svahoch, a predsa sa nepohnem ani o krok.
Hádanka #10706:
Cesta bez kolies, čo stále mení smer
Začínam v horách, no nechcem tam zostať. Obchádzam kamene, prijímam prítoky a nakoniec sa stratím vo väčšom celku, bez toho, aby som sa niekedy zastavil.
Hádanka #10693:
Cez krajinu ticho ťahá pás vody
Rodí sa vysoko a cestou zbiera vodu z menších prúdov. Nakoniec sa vlieva do väčšieho celku a po ceste vie formovať brehy aj údolia.
Hádanka #10686:
Neustále putuje, ale nikdy nezablúdi
Začína v horách ako tenký prúd a postupne naberá silu od menších prítokov. Keď sa dostane nízko do krajiny, vie rozdeliť polia aj mestá, no stále sa valí jedným smerom.
Hádanka #10678:
Keď príde nebo, zem dostane svoj dotyk
Najprv počuješ šepot na streche, potom sa vzduch ochladí. Neprichádzam po schodoch ani po ceste, a predsa mením chodníky, pole aj vôňu lesa.
Hádanka #10669:
Z diaľky ma vidno skôr než celý les.
Keď ku mne ideš, cesta sa zdá dlhšia a chladnejšia. Zhora sledujem údolia, oblaky aj prvé slnko, no sama sa nikdy nepohnem.
Hádanka #10653:
Zem sa pri mne zdá vyššia a tichšia
Vystupujem nad krajinu a kto ma chce zdolať, musí vydržať dlhý výstup. Z môjho vrcholu býva výhľad ďaleko na lesy, polia aj dediny.
Hádanka #10644:
Keď sa nebo rozplače
Padám z oblakov po kvapkách a po streche viem spievať celé hodiny. Keď zosilniem, ovoniam les a rozmyjem prach na ceste.
Hádanka #10636:
Nevidíš ma, ale hýbem všetkým okolo teba.
Raz som len jemný dotyk v korunách stromov, inokedy viem zraziť mraky cez kopec. Nemám ruky ani hlas, a predsa ma cítiš na koži aj v ušiach.