Hádanka #9141:
Pri ceste vyrástla vôňa, čo láka z diaľky
Nie som lúka ani trhovisko, no ľudia sa pri mne zastavia skôr nosom než očami. Keď sa otvorí okno auta, zaplaví ho vôňa a na tanieri už niet čo riešiť. Čo som?
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Pri ceste vyrástla vôňa, čo láka z diaľky
Nie som lúka ani trhovisko, no ľudia sa pri mne zastavia skôr nosom než očami. Keď sa otvorí okno auta, zaplaví ho vôňa a na tanieri už niet čo riešiť. Čo som?
Vôňa, pri ktorej sa zastaví aj vietor
Nie som les ani rybník, no pri mne sa chodník mení na zastávku. Ľudia ma poznajú podľa vône a dlhého radu, hoci som len malé lákadlo pri ceste. Čo som?
V noci rozkvitnem na oblohe?
Nie som strom ani potok, no ľudia ma hľadajú pri ceste aj na mape. Občas sa pri mne zastavia len preto, aby si oddýchli, a inokedy ma zbadáš ako názov miesta, nie ako rastlinu.
Vôňa pri ceste, čo láka z diaľky
Na prahu výletu ma nevidíš v korunách ani v tráve, no ľudia pri mne spomaľujú a sledujú vôňu. Nepatrím do lesa, a predsa viem prerušiť aj dlhú cestu.
Nevidno ma naraz, ale stále mením krajinu
Rodím sa vysoko a cestujem nižšie, kým ma nezastavia kamene, hrádze alebo more. Popri mne rastie všetko, čo potrebuje vodu, a môj smer sa môže meniť po každom daždi.
Cesta, čo nikdy nestojí
Rodím sa vysoko v horách a bez mapy si hľadám vlastnú trasu. Nosím kamienky aj listy, no napriek tomu stále bežím dopredu až k širšiemu koncu.
Čo sa vinie krajinou a nikdy nestojí?
Rodím sa vysoko v horách a cestou si beriem pramene aj dažďovú vodu. Nikdy dlho nespím na jednom mieste, lebo ma čaká ďalšia zákruta.
Nad zemou drží celý malý svet v tichu.
Pod zemou sa drží pevne a nad ňou sa rozkladá do strán ako dáždnik. V lete vrhá tieň, na jeseň púšťa listy a v zime odhaľuje vetvy.
Rastiem pomaly, no pamätám si celé roky
V lete dávam tieň a na jar ticho pučím. Môžeš ma vidieť v lese, pri ceste aj v záhrade, no nikdy ma nezalámeš jedným dychom.
Nevidíš ma, ale mením celý les
Som neposedný a viem sa stratiť medzi stromami, no bez môjho pohybu by vlajky ani listy neprehovorili. Niekedy som iba jemný dotyk, inokedy dokážem rozbúchať okná.