Hádanka #25150:
Stojím, aj keď vietor mení smer.
Mám korene v zemi, no ruky dvíham k oblohe. V lete dám tieň, na jeseň šuštím pod nohami a v zime ma občas prezradí len holá silueta.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Stojím, aj keď vietor mení smer.
Mám korene v zemi, no ruky dvíham k oblohe. V lete dám tieň, na jeseň šuštím pod nohami a v zime ma občas prezradí len holá silueta.
Začne to ticho, potom všetko ožije
Najprv cítim len vlhký vzduch a potom sa strechy rozospievajú. Nechodím po ceste ani nemám nohy, ale viem zmeniť vôňu lesa aj rytmus dňa.
Cesta, ktorá nikdy nestojí
Začínam ako prameň niekde vysoko a rastiem, aj keď ma nikto neťahá. Obchádzam prekážky, mením sa po daždi a napokon sa stratím tam, kde je voda slanšia.
Rastiem pomaly, no držím svet pokope.
Mám korunu bez zlata a ruky, ktoré sa nepohnú, aj keď fúka vietor. V mojom tieni nájdeš oddych, no ak ma poraníš, dlhšie sa hojím než človek.
Cítiš ma skôr, než ma vidíš.
Nemám ruky ani nohy, no viem hýbať korunou stromov aj hladinou rieky. Raz som len pohladenie, inokedy zúrivý tlak, ktorý sa opiera do plachiet.
Nevidno ma, ale mením smer konárov aj vody.
Keď zosilniem, tráva sa ohne a plachty sa napnú. Niekedy len šepkám v korunách stromov, inokedy viem rozbúriť hladinu.
Tečie, ale nebehá. Nesie mestá aj mosty.
Rodí sa v horách, no rastie cestou do diaľky. Občas je úzka a inokedy široká, a všetci pri nej hľadajú most alebo brod.
Nevidno ma, no mením tvár lesa aj mora
Raz hladím hladinu, inokedy ohýbam konáre tak, že šumia ako more. Nemám ruky ani nohy, ale každý vie, že som prišiel, až keď sa tráva ohne a dvere samy zabúchajú.
Bez neho by bol les len tichá plocha.
Na jar sa oblečiem do nových listov a v lete dávam tieň, ktorý hľadá každý unavený turista. V mojom vnútri sa ukrýva vek, ktorý nejde prečítať na prvý pohľad.
Keď sa vyšplháš vyššie, svet sa zmenší
Nie som len kopček v diaľke. Nad môj vrchol ľudia často mieria kvôli výhľadu a cesta nahor býva dlhšia než sa zdá.