Hádanka #11140:
Nesiem správy z hôr aj z lesa.
Raz som pokojná a úzka, inokedy sa rozlejem a vezmem so sebou brehy. Putujem stále ďalej, no nikdy nejdem naspäť.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Nesiem správy z hôr aj z lesa.
Raz som pokojná a úzka, inokedy sa rozlejem a vezmem so sebou brehy. Putujem stále ďalej, no nikdy nejdem naspäť.
Držím zem, no sám nechodím
Mám telo, ktoré sa mení s ročnými obdobiami, a hlavu, čo sa dotýka vetra. Keď ma zrazí búrka, zostane po mne tieň, korene a nový začiatok z malého semena.
Tichý strážca lesa
Pije dažďovú vodu cez korene a do výšky nosí listy či ihličie. V lete dáva tieň, v zime zostane stáť bez slov, no stále drží krajinu pokope.
Čím vyššie, tým tichšie a chladnejšie
Zo spodku vyzerá ako stena, no zhora odhaľuje výhľad, ktorý stojí za každý krok. Keď na ňu lezieš, dych sa skracuje a krajina rastie pod nohami.
Neviditeľný pomocník aj nepozvaný hosť
Nie som strom, a predsa ma cítiš skôr, než ma vidíš. V jednej chvíli pohýbem hladinu, v druhej rozvejem vôňu lesa až k tebe.
Neviditeľný maliar lesa
Nič nedržím v dlani, a predsa viem rozhýbať stromy aj hladinu. Keď zosilniem, počuť ma skôr v korunách než na chodníku.
Padá z oblakov a mení vône v lese
Najprv ma počuť skôr, než ma vidno. Okná sa lesknú, listy sa umyjú a zem po mne vonia čerstvo. Čo som?
Cez krajinu si razím cestu bez dverí.
Viem rozdeliť les aj lúku, no sama som len úzka šnúra v krajine. Niekedy som pokojná, inokedy po daždi beriem všetko so sebou. Čo som?
Na mape vyzerám ako hranica medzi dolinou a oblohou.
Z diaľky pôsobím nehybne, no po mojom svahu sa mení počasie aj výhľad. Kto chce vyššie, musí sa so mnou najprv dohodnúť na schodoch z vlastných nôh.
Keď sa hýbu konáre aj bez dotyku
Nie som vidieť, no listy ma prezradia a hladinu vody viem rozhýbať na kruhy. Keď sa opieram do plachiet alebo do vlasov, hneď zmením smer všetkého okolo.