Hádanka #9462:
Tichý staviteľ tieňa a kyslíka
Nemá nohy, a predsa sa drží zeme dlhšie než kdejaký zviera. Každý rok pridá prstienok a v horúčave dáva tieň, bez ktorého by lúka bola oveľa tvrdšia.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tichý staviteľ tieňa a kyslíka
Nemá nohy, a predsa sa drží zeme dlhšie než kdejaký zviera. Každý rok pridá prstienok a v horúčave dáva tieň, bez ktorého by lúka bola oveľa tvrdšia.
Rastiem pomaly, ale pamätám si roky
Z malého semienka vyrastiem do tieňa, v ktorom si ľudia oddýchnu od slnka. Keď príde vietor, šumím bez slov a držím zem pevnejšie, než sa zdá.
Nevidno ma, ale zmením celú krajinu
Keď prídem z kopcov, ohýbam stromy a prinášam vôňu dažďa odkiaľsi z diaľky. Niekedy som len jemný dotyk, inokedy zhltnem klobúk aj slová.
Nevidíš ma, ale cítiš ma všade
Niekedy som len slabý šepot v korunách stromov, inokedy viem zatlačiť dvere aj rozhádzať listy po dvore. Nemám telo, no pohybujem vecami okolo seba.
Pohybujem sa, ale nemám nohy
Rodím sa vysoko v horách alebo z prameňov a stále si hľadám cestu dole. Nesiem kamienky, ryby aj loďky, kým sa nestratím v inej vode.
Tichý strážca záhrady aj lesa
Nemám nohy, ale zostávam na mieste celé roky. Na jar nosím nové listy a v lete dávam tieň, pod ktorým si ľudia oddýchnu.
Tichá cesta, ktorá nikdy nestojí na mieste
Začínam ako kvapky z hôr a končím tam, kde už chutí soľ. Medzi tým obmývam brehy, mením smer a stále si hľadám svoju cestu.
Nevidíš ma, ale hýbem svetom okolo teba.
Keď sa rozbehnem, ohýbam trávy aj vlny a nosím vône cez lúku. Nevidíš ma, no cítiš ma na tvári aj v korunách stromov.
Cesta, čo sa nikdy nezastaví
Začínam ako malý pramienok a cestou ku mne pribúdajú ďalšie vody. Nakoniec sa stratím v mori alebo väčšej vode, no stále sa hýbem.
Nie som stena, no delím oblohu od cesty
Z diaľky pôsobím nehybne, no voda a vietor ma pomaly menia každý deň. Keď na mňa vyrazíš, výhľad rastie s každým krokom a vrchol stále uteká vyššie.