Hádanka #11229:
Tá, čo vie meniť krajinu po ceste
Začínam vyššie a nesiem so sebou kamienky, listy aj odrazy stromov. Nikdy nejdem po priamke dlho, lebo ma krajina stále vedie inam.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Tá, čo vie meniť krajinu po ceste
Začínam vyššie a nesiem so sebou kamienky, listy aj odrazy stromov. Nikdy nejdem po priamke dlho, lebo ma krajina stále vedie inam.
Raz som pokojná, raz prudká, no stále si pýtam cestu.
Rodím sa v horách a nakoniec ma čaká širší priestor. Po ceste nosím vodu, kamene aj odrazy stromov, no nie som cesta ani potok.
Tichý svedok ročných období
Začína sa ako semienko, no časom dá tieň aj úkryt. Zimy prečká bez slov a na jar opäť vyženie novú zelenú korunu.
Prúdim krajinou a mením jej tvár
Začínam ako prameň a potom si hľadám cestu dolinou. Nesiem vodu, ryby aj piesok, no nikdy nestojím na mieste.
Keď prídem, zem sa mení na zrkadlo
Nevyberám si len oblohu, dostanem sa aj do lesa a na strechy. Padám po kvapkách, no až spolu vytvárame súvislý závoj, ktorý mení farby, vôňu aj ticho okolo.
Rastiem potichu, no mením celú krajinu.
Držím pôdu, dávam tieň a som domovom vtákov aj hmyzu. Keď sa maje vietor, šumím, akoby som vedel rozprávať bez slov.
Dotýkam sa neba, no nepatrím mu.
Z diaľky vyzerám ako pevný chrbát krajiny, zblízka mám chodníky, skaly a chladný vietor. Keď na mňa vystúpiš, svet pod tebou sa zmenší. Čo som?
Keď sa obloha zmení, príde môj šepot
Najprv ma cítiš na tvári, potom počuješ na okne a napokon vidíš, ako sa menia chodníky na lesklé pásy. Prídem z oblohy, no nie som hviezda ani sneh.
Vysoká, tichá a z diaľky viditeľná
Z diaľky ma vidno skôr než domy a polia. Na môj vrchol sa človek nevyberá výťahom, ale s dychom a topánkami.
Čím vyššie ideš, tým viac som na očiach
Nezastavím sa na ceste ako rieka a nerastiem ako strom. Z diaľky pôsobím pokojne, no pri výstupe zistíš, že viem poriadne preveriť dych aj nohy.