Hádanka #9562:
Ticho rastie, no drží krajinu pokope
Ráno po mne steká rosa, v lete dávam tieň a v zime zostávajú po mne len holé ramená. Nie som hora ani kvet, no v lese ma vidno zďaleka.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Ticho rastie, no drží krajinu pokope
Ráno po mne steká rosa, v lete dávam tieň a v zime zostávajú po mne len holé ramená. Nie som hora ani kvet, no v lese ma vidno zďaleka.
Mieri jedným smerom, ale nikdy nestojí.
Začína v horách alebo v lese a cestou sa k nej pridávajú menšie prítoky. Nakoniec si nájde vlastnú trasu k väčšiemu cieľu.
Stojím, aj keď vietor mení všetko okolo mňa.
Mám korunu, no nenosím ju na hlave. V horúčave dám tieň, na jeseň môžem prísť o šaty a keď sa ma dotkne sekera, zostanú po mne len letokruhy.
Nespí, ale stále putuje krajinou.
Raz je úzka ako stuha, raz široká ako cesta pre lode. Berie so sebou dážď z hôr a cestou sa mení, kým sa nakoniec stratí v inom veľkom vode.
Vidíš ho, až keď sa pohne
Nevidno ma držať v dlani, no viem rozhýbať listy aj vlny na tráve. Niekedy som len slabý šepot, inokedy som taký silný, že mi ľudia musia privrieť okno.
Žije dlho a rastie potichu
Nemá nohy, no za roky prejde z malého výhonku do tieňa, pod ktorým sa dá ukryť celá rodina. Vetrí mu koruna, pije cez korene a každé leto mení tvár. Čo je to?
Z diaľky stojí pevne, no vo vnútri stále rastie.
V lete dáva tieň a na jeseň púšťa listy, hoci nikdy neodchádza. Má korene v zemi, no špičkami sa dotýka neba. Čo sa dvíha bez krokov?
Stojí vysoko a z diaľky mení obzor
Nie je to strom ani dom, no z diaľky ju vidno skôr než les. Na vrchol vedie cesta, ktorá sa často zdá dlhšia, než v skutočnosti je.
Nevidno ma, ale mením všetko okolo
Nechytíš ma do dlane, a predsa viem ohnúť stromy aj rozbehnúť listy po zemi. Niekedy len pískam v štrbinách, inokedy sa preženiem tak, že ľudia zatvárajú okná.
Tichý obor na horizonte
Na mape vyzerám ako tvar, no v skutočnosti sa po mne šliape a často ma obchádzajú oblaky. Z vrchu vidno ďaleko, ale cesta nahor vie poriadne skúšať sily.