Hádanka #10939:
Živá veža, čo rastie bez tehál
Nemám nohy, ale stojím roky na jednom mieste. V mojom tieni sa mení vietor aj deň a na konároch nosím listy, kvety alebo plody podľa sezóny.
Kategória hádaniek
Rastliny, počasie, lesy, hory, rieky a svet okolo nás.
Živá veža, čo rastie bez tehál
Nemám nohy, ale stojím roky na jednom mieste. V mojom tieni sa mení vietor aj deň a na konároch nosím listy, kvety alebo plody podľa sezóny.
Keď sa rok otočí, mením kabát
Na jar nosím nové púčiky, v lete tieň a v zime len ticho vetiev. Stojím na mieste, no celý život rastiem smerom k oblohe.
Cesta cez krajinu, čo nikdy nespí
Začína v horách, preteká mestami a na konci sa stratí v inom veľkom vodnom svete. Neustále sa hýbe, no pritom si drží svoj smer.
Neviditeľný kuchár počasia
Keď sa rozbehnem medzi stromami, konáre si šepkajú a voda na hladine kreslí vlnky. Niekedy len ochladím vzduch, inokedy prinesiem aj zmenu smeru oblakov.
Držím zem, ale rastiem do výšky.
Mám korene pod nohami, kôru namiesto kabáta a listy, ktoré menia farbu. V lete dávam tieň a po rokoch na mne ľudia počítajú kruhy.
Meniac krajinu, stále idem ďalej.
Raz som úzka a rýchla, inde široká a pokojná. Nesiem kamene, odrážam nebo a nikdy nestojím na mieste, hoci sa tvárim ako čiara v mape. Čo som?
Kam sa šplhá zrak aj vietor
Z diaľky ma vidíš ako veľký profil, no zblízka ma tvoria svahy, kamene a chodníky. V doline pri mne býva rušno inak než hore, kde vzduch býva redší a chladnejší.
Stojí, hoci má korene
Nepohybuje sa z miesta, no každú jar sa vie obliecť do nových farieb. Dáva tieň, šumí vo vetre a v lese býva veľký aj maličký.
Vyzerá nehybne, no mení sa stále.
Z diaľky pôsobím ako pevná stena, ale voda, vietor aj čas ma pomaly prepisujú. Niekedy ma vidno len ako temný obrys nad lesom, inokedy ma prelezie turista.
Výstup, ktorý si pýta dych
Nie som dom, ale po mojom svahu sa šliape pomaly. Z diaľky tvorím obzor a často ma objímajú oblaky, akoby som sa nimi chcel skryť.